Prezentácie

Vypočujte si inšpirujúce príbehy z Európy, Južnej Ameriky alebo Ázie a opýtajte sa, čo vás zaujíma. Okrem prezentácií zameraných podľa regiónov Vám ponúkam prezentáciu s názvom “10 rokov na cestách”, po ktorej každý získa pocit, že cestovať môže naozaj každý. Od roku 2010 som absolvoval viac ako 260 prezentácií pre verejnosť na cestovateľských festivaloch, v kaviarňach, čajovniach, knižniciach, v školách, lyžiarskych kurzoch i pre firmy na Slovensku i v Českej republike.

Najnovšie témy

4 krajiny Európy, 4 túry

Rozmýšlaš kam ísť na turistiku budúci rok? Počas leta 2017 som prešiel cez 350km na túrach, medzi ktorými boli: Orlia prť v Poľsku, hrebeň Fagaráša a Pietra Craiului v Rumunsku, okolie Tre Cime v talianskych Dolomitoch i pohoria Rila a Pirin v Bulharsku.

Článok o turistike v Rumunsku

Článok o turistike v Taliansku

Dĺžka trvania: 50-55 minút + diskusia

Papuánske srdce

Štyri túry nad 4000 metrov, domorodci dorozumievajúci sa pískaním, šnorchlovanie so žralokmi i miesta, kam sa bieli ľudia ešte nedostali. Štyri mesiace v Indonézii a v Papue-Novej Guinei. Nová prezentácia vo forme filmu z fotografií s diskusiou na konci.

Dĺžka trvania: 80 minút film + diskusia

Prezentácia o ceste, ktorá je opísaná v knihe Papuánske srdce

Prierezové prezentácie

10 rokov na cestách

Všetko sa začalo v lete 2004. Spolu s kamarátom som išiel na Work and Travel do USA, kde som 2 mesiace riadil rikšu a mesiac cestoval. Ďalšie leto som pobehal Európu. Neskôr som pôsobil 9 mesiacov ako dobrovoľník pri polárnom kruhu vo Fínsku počas zimy, po štátniciach som išiel pracovať s mládežou na 3 mesiace do Južnej Ameriky. Ostal som 15 mesiacov. Keď som bol 10 dní sám odrezaný uprostred fjordu v Čile, mi prišiel nápad, že napíšem knihu. Po návrate som sa pustil do písania. Zistil som, že ak chcem knihu predať, musím prezentovať. A po návrate z ďalšej 15-mesačnej cesty naprieč Áziou v rokoch 2011-2012 som založil festival Cestou necestou a už väčšinou prezentujem s priateľmi. V lete 2015 som bol na 4 mesiace v Indonézií a Papue-Novej Guinei. O tom však až niekedy nabudúce.

Preletíme cez 60 krajín. Budeme loviť losov s GPS, rybárčiť pri -20 stupňoch, pozorovať nádherné fjordy, náhorné plošiny, soľnú púšť. Prejdeme cez 800 km peši v Južnej Amerike a 1600 km v Ázii. Dvakrát vystúpime do 6000 metrov. Stretneme ženy so štupľami v nose a spozorujeme stáročné mosty vytvorené z koreňov stromov. A oveľa viac.

Cieľom prezentácie je ukázať a inšpirovať ľudí, že ak chce človek cestovať, dá sa to. Stačí len chcieť. Povieme si o rôznych dobrovoľníckych projektoch a dozvieš sa aj o spôsoboch, ako sa dá cestovať aj po celý život. 🙂

Dĺžka prezentácie: 1 hodina

Po prezentácii často býva aj polhodinová až hodinová diskusia. Mapa precestovaných krajín je dostupná na konci tejto stránky alebo tu.

Pozn.: Táto prezentácia neobsahuje fotografie z Papuy-Novej Guiney.

10 rokov na cestách

Všetko sa začalo v lete 2004. Spolu s kamarátom som išiel na Work and Travel do USA, kde som 2 mesiace riadil rikšu a mesiac cestoval. Ďalšie leto som pobehal Európu. Neskôr som pôsobil 9 mesiacov ako dobrovoľník pri polárnom kruhu vo Fínsku počas zimy, po štátniciach som išiel pracovať s mládežou na 3 mesiace do Južnej Ameriky. Ostal som 15 mesiacov. Keď som bol 10 dní sám odrezaný uprostred fjordu v Čile, mi prišiel nápad, že napíšem knihu. Po návrate som sa pustil do písania. Zistil som, že ak chcem knihu predať, musím prezentovať. A po návrate z ďalšej 15-mesačnej cesty naprieč Áziou v rokoch 2011-2012 som založil festival Cestou necestou a už väčšinou prezentujem s priateľmi. V lete 2015 som bol na 4 mesiace v Indonézií a Papue-Novej Guinei. O tom však až niekedy nabudúce.

Preletíme cez 60 krajín. Budeme loviť losov s GPS, rybárčiť pri -20 stupňoch, pozorovať nádherné fjordy, náhorné plošiny, soľnú púšť. Prejdeme cez 800 km peši v Južnej Amerike a 1600 km v Ázii. Dvakrát vystúpime do 6000 metrov. Stretneme ženy so štupľami v nose a spozorujeme stáročné mosty vytvorené z koreňov stromov. A oveľa viac.

Cieľom prezentácie je ukázať a inšpirovať ľudí, že ak chce človek cestovať, dá sa to. Stačí len chcieť. Povieme si o rôznych dobrovoľníckych projektoch a dozvieš sa aj o spôsoboch, ako sa dá cestovať aj po celý život. 🙂

Dĺžka prezentácie: 1 hodina

Po prezentácii často býva aj polhodinová až hodinová diskusia. Mapa precestovaných krajín je dostupná na konci tejto stránky alebo tu.

Pozn.: Táto prezentácia neobsahuje fotografie z Papuy-Novej Guiney.

Život v komunite – príklady v Európe

Povieme si o tom, čo je to komunita, ako fungujú komunity, aké sú komunity na Slovensku a hlavná časť prezentácie bude venovaná komunitám, ktoré som navštívil v máji 2014 s priateľmi: Sieben Linden v Nemecku, Ecodorp Bergen v Holandsku, Kampetorp vo Švédsku, Mjolnartorpet vo Švédsko, Tullstugan co-housing vo Švédsko a Camphill Vidarasen v Nórsku.

Dĺžka prezentácie: 1 hodina

Európa

Fínsko – 9 mesiacov pri polárnom kruhu

V októbri 2006 som ako dobrovoľník išiel pomáhať v centre voľného času do malej dedinky Ranua, 80 kilometrov južne od polárneho kruhu. V priebehu 2 týždňov sa ochladilo na -20 a táto teplota sa s malými prestávkami udržala vyše troch mesiacov. Tri dni bolo aj -38 stupňov. Pomáhal som v centre, v škole, v lete pripravoval tábor pre deti. Prezentácia bude však najmä o Eskovi a jeho rodine, ktorí sa mi stali akoby druhými rodičmi. V zime sme išli na rybačku snežným skútrom, chodili do sauny, s GPS sme išli na lov losov, v lete sme sa previezli na motorke Harley Davidson a počúvali pri tom blues. A veľa ďalšieho.

Dĺžka prezentácie: 45 minút

Nórsko – to najlepšie zo štyroch návštev

Predstavím vám to najlepšie zo štyroch návštev Nórska. Prvá návšteva je niekoľkodňová v oblasti okolo Tromsa v máji 2007. Druhá návšteva je viac ako dvojtýždňový prechod z Narviku cez Lofoty, Trondheim, Oslo, Flam, Bergen, Stavanger, Preikestolen do Krisiansandu s vlakovým lístkom InterRail. Tretia návšteva je v okolí Alesundu a dedinky Volda. A na záver si povieme o komunite Camphill Vidarasen a možnosti turistiky pri dedinke Bo a Odde, vrátane dvojdňového výletu na snežniciach okolo jazera, pri ktorom je Trolltunga.

Dĺžka prezentácie: 50 minút

Južná Amerika

Stiahnite si a prečítajte si 200-stranovú knihu “Na juhoamerickej vlne“

15 mesiacov v Južnej Amerike

Ako dobrovoľník som pôsobil vyše pol roka na šiestich rôznych miestach. Prvé tri mesiace som pracoval cez projekt Európskej dobrovoľníckej služby s mládežou z chudobných rodín v hlavnom mesta Uruguaja, Montevideu. V Čile som pomáhal dva týždne okolo domu neďaleko Melipeuca a tri týždne u Matea, ktorý sa rozhodol žiť na samote v jednom odľahlom fjorde v Patagónii. Po návrate do Uruguaja som si našiel stáž cez študentskú organizáciu AIESEC v oblasti manažmentu ľudských zdrojov v Santa Marii, najjužnejšom štáte Brazílie. Dva dni som pomáhal s výstavbou chrámov z rákosia na ostrovčeku na jazere Titicaca pre mníchov Hare Krišna. Poslednou a zároveň najsrdcovejšou zastávkou bolo pomáhanie ľudom v komunite Villa Alcira neďaleko bolívijského pralesa, kde ľudia žijú nádherný pokojný život. O mieste som sa dozvedel iba náhodou. Z pôvodného zámeru ostať len pár dní, som nakoniec zostal mesiac.

Do Uruguaja som išiel s túžbou ostať ešte niekoľko mesiacov po skončení projektu. Nikdy by som si nepomyslel, že ostanem tak dlho. Učarovali mi nielen ľudia, ale aj príroda. Po odchode z Uruguaja som išiel do Patagónie. Z plánovaných dvoch mesiacov bolo odrazu päť. Aj to som sa v závere ponáhľal. Vždy zelené lesy, jazerá, ľadovce, štíty, útesy, soľná púšť, vulkány a niekoľko desiatok kilometrov dlhé túry ma oslovili tak silno, že som stanoval vyše štyroch mesiacov.

Pár mesiacov som pobudol aj v mestách a dedinách. Poväčšine som stretával členov Couchsurfingu a Hospitalityclubu. Vďaka týmto organizáciám som mal možnosť stretnúť ľudí domácich, ľudí otvorených, ľudí, ktorí mi ukázali, ako sa v ich krajine žije a čo robia v bežnom živote.

Dĺžka prezentácie: 90-120 minút

Národné parky v Južnej Amerike

Prezentácia všetkých národných parkov, ktoré som počas 15 mesiacov navštívil a prešiel cez 800 kilometrov po vlastných: Uruguaj, Čile, Argentína, Bolívia, Peru.

Dĺžka prezentácie: 50 minút

Patagónia

Kalendárne je zima. Opúšťam Uruguaj a idem do Patagónie. Domáci mi hovoria, že iba blázon ide do Patagónie v zime. Návrat do Uruguaja plánujem o 2 mesiace. Bývam u couchsurferov a navštevujem dve farmy. Na jednej pomáham 10 dní, na druhej – u Matea, trávim 3 týždne. Všade je tak dobre, že celé 4 mesiace klesám cez Čile. Kupujem stan a navštevujem národné parky plné sopiek a prekrásnej prírody (Národný park Vicente Perez Rosales, Alerce Andino, Hornopiren, Chiloe, Torres del Paine, Los Glaciares). Z konca sveta – Ushuaie, stopujem loď a presúvam na ostrov Navarino, kde idem na túru Dientes del Navarino. Do Uruguaja sa vraciam bleskovo do 14 dní po odchode z Ushuaie. Na Vianoce. Po necelých piatich mesiacoch na cestách.

Dĺžka prezentácie: 45-60 minút

Tri mesiace v Bolívii a Peru

Z Argentíny prichádzam do Bolívie. Na úvod idem na soľnú púšť Salar de Uyuni s výstupom na sopku Tunupa, návšteva prekrásneho Sucre, baní v Potosi, stretnutie rodičov v La Paz a presun do Cuzca a na Macchu Picchu. Po odchode rodičov idem s kamarátkou Vlaďkou z Popradu na jednu z najkrajších túr – Ausangate. Cez jazero Titicaca sa vraciam do Bolívie, kde vystupujeme na Huayanu Potosi (6088 metrov) a presúvam sa do komunity v pralese. Z pôvodného plánu ostať iba pár dní, ostávam celý mesiac. Potom sa popri sopkách Parinacota, Pomerape a Sajama presúvam do kaňonu Colca pri Arequipe a posledné túry dávam v Cordillere Blanca v Peru. V Ekvádore som iba 3 dni. Lietadlo odtiaľ je o 200 dolárov lacnejšie ako z Peru.

Dĺžka prezentácie: 50 minút

Stredná Ázia

Pol roka v Strednej Ázii

Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, Čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštory v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať. A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia, akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou. Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi, ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkménsko. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie. Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného táboru Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizsku. Cez Pamír si to strúham skrz 200 kilometrov peši s výstupom na horu vysokú 5600 metrov, až ma samého prekvapuje, že tam nie je sneh. Stretávam domácich s jakmi, s býkmi mlátiacimi zrno i horúce pramene tečúce zo smaragdových skál. Cez dva dni sa terigám do Kábulu za kamarátmi, kde sa moja púť po Strednej Ázii končí.

Dĺžka prezentácie: 60-90 minút

Odporúčam podrobnejšie prezentácie o jednotlivých krajinách, kde sa človek dozvie viac informácií o danej krajine (viď nižšie)

Turecko, Gruzínsko, Arménsko, Irán

Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštore v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať. A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou.

Dĺžka prezentácie: 45 až 60 minút

Turkménsko, Uzbekistan

Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi, ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkménsko. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie.

Dĺžka prezentácie: 35-45 minút

600 km peši v Kirgizsku

Kirgizsko. Krajina v Strednej Ázii s priemernou výškou takmer 3000 metrov nad morom. Cez 90 % rozlohy tvoria hory. Išiel som na mesiac, ale víza som si predĺžil na dva. Nikto vám nepovie, kam môžete alebo nemôžete ísť (okrem regiónu pri hranici s Čínou). Väčšinu času som strávil v horách, kde počas leta žijú na pastvinách pastieri oviec a koní v jurtách. Medzi oblasti, ktoré som prešiel patria: Arslanbob – Karakul (5 dní, 100 km), oblasť Karakolu (Jeti-Oguz – Teleti pass – On-Ter pass – Ala-Kol – Altym Arashan; 8 dní, 100 km), ľadovec Južný Inylček a späť do Karkary (15 dní, 200 km), Ala Archa – Son Kol (9 dní, 180 km), Saimaluu Tash (2 dni, 30 km). Všetky vzdialenosti sú orientačné. Niektoré som išiel sám, iné s kamarátmi, ktorých som stretol po ceste. Spoločnosť mi robili poriadne topánky, stan a túžba po poznaní tejto nespútanej krajiny. Po cestách som stretával úžasných domácich, okoštoval kumys (a bežal hneď za prvý strom po prvých dúškoch) a šliapal, šliapal a šliapal.

Krátky popis: Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného táboru Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizsku.

Dĺžka prezentácie: 1 hodina

Tadžikistan a Afganistan

Po prekročení kirgizsko-tadžickej hranice sa po Pamir highway dostávam do mesta Karakol, od ktorého začínam 200 km túru do civilizácie. Medzitým stretávam domácich s jakmi, neskôr volmi drviacimi obilie a samého ma prekvapuje, že sa suchou nohou koncom septembra dostávam do výšky 5600 metrov na neznámy kopec s nádherným výhľadom na tiahly ľadovec. Na koniec pobytu v Pamíri idem na krátku štvordennú túru v oblasti Wakhanu, pri hranici s Afganistanom.
Do Kábulu idem po zemi. Mám tam kamarátov pracujúcich pre Človeka v ohrození. Len tak tak unikám zubatej. Nie, nič mi nehrozilo. Iba autobus, ktorým som mal ráno ísť (zobral som druhý, ktorý stál priamo pri ubytovni), sa zrútil do 10-metrového zrázu. Bol prevrátený… V Kábule ma už čaká Matúš a Janka. Spolu s nimi ostávam 8 dní, počas ktorých mi ukazujú pár miest, vrátane trhu v centre Kábulu.

Dĺžka prezentácie: 40 minút

India, Nepál a Bangladéš

Pol roka v Indii, 600 kilometrov v Nepále a tri týždne v Bangladéši

Z Kábulu prilietam do Indie. Dozviete sa o tom, ako s kamarátkou Hankou dobýjame Ladakh, o návštevách budhistických chrámov a tiež zápisky zo sedem dňového kurzu o budhizme. Tam stretávam Rumunku, vďaka ktorej sa dostávam na tradičnú svadbu v Rajastane. Dcéra zlatníka stretáva syna predajcu diamantov až počas štvrtého a posledného dňa ich svadobného obradu. A pritom žiari šťastím. Prekrásny Taj Mahal, návrat do McLeod Ganju – mesta s najpríjemnejšou atmosférou v celej Indii. Vianoce v ašráme a silvestrovský výstup v Himalájach s výhľadom na 7000 metrov vysokú Nanda Devi. Drtičky kameňa i dnešnej dobe stále kladivkom drvia veľké kamene na malé a budujú nové cesty. Semiačka budhistického učenia zasievam počas 32. Kalačakry – učenia dalajlámu o najvyššej tantre. Cez Kalkatu a festival baulov – muzikantov, ktorí žijú iba z hudby a môžu prijímať dary a jedlo iba aby prežili daný deň, a tak každý deň je pre nich novým a novým trápením, a festivale Ganga Sagar Mela, druhom najväčšom festivale na svete, kde nahí svätí muži vyváľaní v popole dávajú požehnanie s perami páva a niektorí aj s tmavými slnečnými okuliarmi, smerujem na juh cez Gou do Keraly. Pozorujem úžasné theyyam, pri ktorom sa bežní ľudia stávajú bohmi, tradičné bojové umenie kalaripayattu a kúpeme sa na nádherných plážach, kde ma vlny plieskajú o dno. Švihom počas niekoľkých dní sa presúvam do Arunachalu Pradesh, jediného štátu Indie, do ktorého treba povolenie, kde s Nasťou z Ukrajiny a s mníškami v ženských kláštoroch oslavujeme príchod nového tibetského roku a absolvujeme malú túru v miestach, kde dalajláma utiekol z Tibetu. Vo vedľajšom údolí ženy s tetovaním a štupľami v nose vyznávajú náboženstvo Slnka a Mesiaca. Pokračujem do hôr a oblasti ľudí tibetského pôvodu a absolvujem kóru – modlitebný okruh okolo Dewakoty. V štáte Meghalaya obdivujem úžasné prastaré mosty nad rieky vytvorené usmernením koreňov stromov, v Nagalande oslavy bývalých lovcov lebiek. V Asáme oslavujú Nový rok tancom Bihu, v Shillongu dievčatá kmeňa Khasi chodením rýchlosti slimáka s dvíhaním iba končekov prstov na nohách.
V Nepále sa vyhýbam kontrolám a robím 18-dňový okruh okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Rok cestovania oslavujem priamo pod jej južnou stenou, v stane za hustého sneženia. V Káthmandu stretávam Gábora a Eszter, s ktorými sa vydávam na ešte dlhšiu túru. Ideme v opačnom smere, ako sme chceli. V celom Nepále sú štrajky. Z Pokhary kráčame cez Dhorpatan, Dolpo, jazero Phoksundo, sedlo Kagmara La až do Jumly, z ktorej sa vraciam do Káthmandu cestou, ktorou ani domáci radi nechodia. Desaťdňová meditácia vippasana mi končí aj s vízami. Hranicu prekračujem o deň neskôr a pokračujem priamo do Bangladéša.
Ľudia v krajine, ktorá je len o niečo väčšia ako bývalé Československo a žije v nej cez 150 miliónov ľudí, ma prekvapujú svojou pohostinnosťou. Pripomínajú mi Irán. Nie je to náhoda. Sú moslimovia. Pár ďalších plánov nevyšlo a vnútorne cítim, že je čas ísť domov. Presúvam sa späť do Dillí a po necelých 15 mesiacoch sa vraciam domov.

Dĺžka prezentácie: 2,5 hodiny bez Bangladéša; 3 hodiny celé

Severozápadná, severná a južná India

Z Kábulu prilietam do Indie. Dozviete sa o tom, ako s kamarátkou Hankou dobíjame Ladakh, o návštevách budhistických chrámov a tiež zápisky zo sedem dňového kurzu o budhizme. Tam stretávam Rumunku, vďaka ktorej sa dostávam na tradičnú svadbu v Rajastane. Dcéra zlatníka stretáva syna predajcu diamantov až počas štvrtého a posledného dňa ich svadobného obradu. A pritom žiari šťastím. Prekrásny Taj Mahal, návrat do McLeod Ganju – mesta s najpríjemnejšou atmosférou v celej Indii. Vianoce v ašráme a silvestrovský výstup v Himalájach s výhľadom na 7000 metrov vysokú Nanda Devi. Drtičky kameňa i dnešnej dobe stále kladivkom drvia veľké kamene na malé a budujú nové cesty. Semiačka budhistického učenia zasievam počas 32. Kalačakry – učenia dalajlámu o najvyššej tantre. Cez Kalkatu a festival baulov – muzikantov, ktorí žijú iba z hudby a môžu prijímať dary a jedlo iba aby prežili daný deň, a tak každý deň je pre nich novým a novým trápením, a festivale Ganga Sagar Mela, druhom najväčšom festivale na svete, kde nahí svätí muži vyváľaní v popole dávajú požehnanie s perami páva a niektorí aj s tmavými slnečnými okuliarmi, smerujem na juh cez Gou do Keraly. Pozorujem úžasné theyyam, pri ktorom sa bežní ľudia stávajú bohmi, tradičné bojové umenie kalaripayattu a kúpeme sa na nádherných plážach, kde ma vlny plieskajú o dno.

Dĺžka prezentácie: 55 minút

Severovýchodná India – Sedem sestier

Najmenej turistami navštevovaný región Indie. A pritom región, ktorý ma najviac zaujal. Ešte pred pár rokmi boli potrebné povolenia do každého štátu zvlášť. Dnes môžete cestovať všade, bez problémov. Okrem Arunachalu Pradesha – jediného štátu Indie, do ktorého stále treba povolenie. A práve tam začneme. S Nasťou z Ukrajiny a s mníškami v ženských kláštoroch oslavujeme príchod nového tibetského roku a absolvujeme malú túru v miestach, kde dalajláma utiekol z Tibetu. Vo vedľajšom údolí ženy s tetovaním a štupľami v nose vyznávajú náboženstvo Slnka a Mesiaca. Pokračujem do hôr a oblasti ľudí tibetského pôvodu a absolvujem kóru – modlitebný okruh okolo Dewakoty. V štáte Meghalaya obdivujem úžasné prastaré mosty nad riekami vytvorené usmernením koreňov stromov, v Nagalande oslavy bývalých lovcov lebiek. V Asáme oslavujú Nový rok tancom Bihu, v Shillongu dievčatá kmeňa Khasi chodením rýchlosti slimáka s dvíhaním iba končekov prstov na nohách.

Dĺžka prezentácie: 50 minút

600 kilometrov v Nepále – Kančendžonga a Dolpo

V Nepále sa vyhýbam kontrolám a robím 18-dňový okruh okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Rok cestovania oslavujem priamo pod jej južnou stenou, v stane za hustého sneženia. V Káthmandu stretávam Gábora a Eszter, s ktorými sa vydávam na ešte dlhšiu túru. Ideme v opačnom smere, ako sme chceli. V celom Nepále sú štrajky. Z Pokhary kráčame cez Dhorpatan, Dolpo, jazero Phoksundo, sedlo Kagmara La až do Jumly, z ktorej sa vraciam do Káthmandu cestou, ktorou ani domáci radi nechodia. Desaťdňová meditácia vippasana mi končí aj s vízami. Hranicu prekračujem o deň neskôr a pokračujem priamo do Bangladéša.

Dĺžka prezentácie: 45 minút

Tri týždne v Bangladéši

Ľudia v krajine, ktorá je len o niečo väčšia ako bývalé Československo a žije v nej cez 150 miliónov ľudí, ma prekvapujú svojou pohostinnosťou. Pripomínajú mi Irán. Nie je to náhoda. Sú moslimovia. Navštevujem niekoľko miest, spoznávam niekoľko rodín. Bangladéš je krajinou jednoznačne o ľuďoch.

Dĺžka prezentácie: 35 minút