Mnoho ľudí sa ma posledné roky pýta, ako to robím, že toľko cestujem. Odpoveď je jednoduchá:

  • Moje cesty mimo Európy väčšinou trvajú niekoľko mesiacov. Letenky sú často najdrahšie z celej cesty, a tak chcem krajinu a región spoznať čo najviac.
  • Zatiaľ som väčšinou cestoval sám, a nepotrebujem veľa. V mestách väčšinou bývam u domácich cez couchsurfing, alebo stanujem v prírode (odhadom možno aj polovicu času stanujem v prírode počas túr). Chápem, že keď si nájdem ženu, tak nároky na ubytovanie sa zvýšia a že to nie je pre každého. Všetko záleží, aký chceš komfort. Je to iné cestovať na dva týždne alebo pol roka.
  • Ak človek chce, môže cestovať aj celý život. Myslím však, že každého to po čase omrzí a je dôležité si aj oddýchnuť. Rád tvorim, stretávam ľudí a neustále sa presúvanie je náročné. V Gruzínsku (2011) som stretol Kostaričana, ktorého vo Francúzsku okradli, a tak niekoľko mesiacov cestoval tak, že stopoval a ak nenašiel niekoho cez couchsurfing, tak ľuďom klopal na dvere a posunkami ukazoval, či ho vezmú domov a či môže u nich prespať. A ak aj nie v prvom dome, tak časom sa vždy niekto našiel. V Indonézii (2015) som stretol Antona Krotova (stojí aj za zaujímavým projektom House for Everybody), ktorý prestopoval viac ako milión kilometrov a cestuje bez peňazí. Ak mu ľudia nedajú jedlo, tak proste nemá. Najdlhšie bol bez jedla asi týždeň. Až do takých extrémov nejdem, ale ako som sa aj počas kráčania na Pacifickej hrebeňovke naučil, a ako sa hovorí: “trail will provide”, teda cesta poskytne… Ak sa chce, tak sa dá. Záleží, ako veľmi chceš a čo vieš pre to urobiť. Chápem, že takýto spôsob cestovania nie je pre každého. Verím však, že tu každý nájde zaujímavú informáciu a každý sa dozvie niečo nové.
  • Ak cestuješ bez cestovky, ale si skôr hostelový/hotelový tip človeka, ďalšie praktické informácie nájdeš napríklad u Janky TravelHackerky alebo u Matouša z TravelBible. Alebo ak chceš mať všetko vybavené, tak najľahšie je íst cez cetovku. Tiež sa ma viac ľudí počas posledných rokov pýtalo, či nemám záujem sprevádzať. Trochu som o tom rozmýšlal a zatiaľ to nechávam otvorené. Viem si predstaviť robiť jednu až dve cesty ročne, ktoré by však boli zamerané najmä na hory a na miesta, kam bežne ľudia nechodia a kde treba ísť aj s miestnou cestovnou agentúrou – teda na miesta, kde je aj výhodnejšie ísť v skupine. Či to niekedy zrealizujem a kedy, je zatiaľ otvorená. Ak by si však mal záujem, napíš mi email na michal.knitl@gmail.com s informáciou, kam by si rád niekedy išiel, alebo si pozri ponuku a vyplň formulár na tejto stránke. Zatiaľ mám vo “wishliste” tieto destinácie, kam by som rád išiel a poskytol svoje know-how len za preplatenie nákladov:
    • Snow Lake Trek v Pakistane (a aj ďalšie túry v Pakistane)
    • Snowman Trek v Bhutáne
    • Rwenzori, Uganda
    • Reunion
    • Brooks Range, Alaska
    • Great Walks na Novom Zélande

Približné rozpočty mojich ciest

(vrátane leteniek, víz, poistenia, ubytovania, stravy, výbavy ktorú som kúpil počas cesty…):

  • 15 mesiacov v Južnej Amerike (2008/9): 5000 €
  • 15 mesiacov v Ázii (2011/2): 4000 €
  • PCT + Kanadské Rockies (2019): 3671 €
  • 8 mesiacov v Amerikách (2021): 4687 €
  • 7 mesiacov v Amerikách (2022): 5235 €
  • 5 mesiacov v Ázii (2023): 3273 €

Doprava

Ako hľadám letenky

Najlacnejšie letenky nájdete, ak máte flexibilný čas odletu (+- pár týždňov alebo mesiac). Ak idete na dovolenku na 14 dní a musíte letieť presne určené dni, pravdepodobne to bude drahšie. Letenky si vždy kupujem priamo cez leteckú spoločnosť. Cena je väčšinou cez nich najlepšia alebo podobná ako cez vyhľadávače. Výhodou priameho nákupu je, že ak letecká spoločnosť zmení/zruší let, posunie čas, tak mi príde informácia o tom ihneď a nemusím to riešiť cez tretiu stranu.

Letenky a letecké spoločnosti hľadám najmä cez kiwi.com (majú úžasnú mapu, kde môžete zadať krajiny, alebo regióny – napríklad zo Strednej Európy do Južnej Ameriky) a skyscanner.com. Ak idem zo Slovenska, tak si na kadetade.com pozriem, aké boli výhodné letenky do danej krajiny v minulosti a či nie je nejaká akcia. Na to sa pozriem aj na Letenky za babku a aj na stránke Pelikána.

Letenky väčšinou kupujem 2-3 mesiace pred odletom, alebo vtedy, keď viem, kedy a kam chcem ísť.

Tip: Niektoré lety v Ázii (2023) som mal batoh (HMG Junction 3400) ako príručnú batožinu, nakoľko veľkosťou presne sedel. Na 4 letiskách im nevadilo, že som mal v batohu aj trekové palice (aj keď už mali iba jeden tupý hrot) a aj kolíky. Mal som ich však zvonku a naboku, aby som ich v prípade potreby mohol odovzdať. To sa však nedá s lowcostami ako Ryanair a Wizzair.

Doprava po zemi

Bežne cestujem verejnou dopravou, rovnako ako domáci. V krajinách, ktoré sú drahšie ako Slovensko, alebo kde verejná doprava drahá alebo neexistujúca, často aj stopujem (USA, Kanada, Japonsko). V Európe som párkrát našiel super jazdy aj cez BlaBlaCar (napr. z Interlakenu do Bratislavy za 30-35€, z Bratislavy pod Fagaráš v Rumunsku za menej ako 40€ a rovnako aj späť domov). Pred mnohými rokmi som po Európe išiel 3x s InterRailom (vlakový lístok pre celú Európu). Vlakové lístky majú napríklad aj v Japonsku (Japan Rail Pass), ale ak je človek v Japonsku na 2 mesiace a cestuje pomaly, tak je to príliš drahé.

Ubytovanie

Ako som spomínal vyššie, najmä couchsurfing (aj keď mám 500+ referencií, tak priemerne musím napísať 20 ľuďom, aby som mal 1 odpoveď v Tokiu som nenaišiel ani keď som napísal viac ako 50 správ) a v prírode stan. Nie som veľmi hostelový typ a v hostelovej izbe s viacerými ľuďmi som už nebol viac ako 10 rokov. Bol som u couchsurfera, kde sme boli piati a viacerí na izbe, ale to sa cítim oveľa bezpečnejšie. Mám kvalitnú výbavu, a tak nechávať veci len tak v skrinkách, alebo pohodené, to sa necítim bezpečne. Tiež ľudia chrápu a potom sa ani veľmi nevyspím. Hlavnou výhodou couchsurfingu je to, že ste z domácimi, ktorí poradia miesta, kam by človek inam nešiel. Občas navarím ja, alebo pozvem na obed, niekedy oni mňa. Aj doma občas hostím. S pribúdajúcim vekom predpokladám, že príde aj čas, keď pôjdem do hostelov, airbnb alebo privátov. Doposiaľ však ubytovanie pre mňa nebola položka a počas viac ako 24 mesiacov na cestách (cesty v rokoch 2019, 2021-2023) som platil za ubytovanie asi desaťkrát. A kde si staviam stan? Prakticky kdekoľvek, kde som mimo rušných zón, kde je rovinka, ticho a kde nikoho neruším.

Okrem couchsurfingu funguje aj bewelcome, trustroots a pre cyklistov warmshowers, ktoré majú oveľa menej členov.

Jedlo

Tak ako u dopravy, tak podobne to mám aj s jedlom. V Južnej Amerike a Ázii som chodil do reštaurácii každý deň, niekedy aj dvakrát. Aj v Japonsku (2023) sa dalo najsť za 7-10 €, čo je cena ako na Slovensku. V USA a Kanade som si však jedlo kupoval v obchode (občas aj uvarené, napr. polovicu či celé grilované kura) a do reštaurácii som nechodil.

Alkohol nepijem (možno 3-5x do roka jeden pohár), pivo mi nechutí, cigarety nefajčím. Ak by som si aj niečo dal, často sa zajakávam ešte viac ako normálne a len tak ticho sedieť nemá význam.

Banka

Väčšinou mám v hotovosti maximálne 200 € v miestnej mene, ktorú si vyberiem z bankomatu + 50-100 € + 50-100 dolárov v hotovosti pre prípad núdze. Zo Slovenska mám platobnú kartu z Fio banky, ktorá je jediná, kde má fyzická a aj právnická osoba vedenie účtu zdarma, a rovnako aj vklad a výber na pobočke zdarma.

Záložný účet mám v 365 banke, kde občas majú aj akciu, že keď založíš účet, tak niečo dostaneš a rôzne súťaže (môj link tu, či majú práve akciu nájdeš tu).

V zahraničí, najmä mimo eurozóny používam platobnú kartu Revolut, ktorá berie stredový kurz. Vydanie karty ma stálo 8 €, čo sa mi už niekoľkokrát vrátilo. Na prevod peňazí mi priatelia odporúčali Wise, kde ma čakajú prvé prevody.

Poistenie

Na cesty kratšie ako 3 mesiace si dávam pripoistenie ku karte v banke. Väčšina slovenských poisťovní má limitovaný čas poistenia na jednu cestu. Ak aj máte celoročné poistenie, tak tam býva limit na 30, 50, 60, 90 alebo 100 dní. Čo viem, tak jediná poisťovňa, ktorá bežne ponúka poistenie bez obmedzenia dĺžky cesty je Allianz. Na výnimku sa dá zohnať aj Kooperatíva. Väčšinou sú však tieto poistky drahšie, ako poistenie cez TrueTraveller alebo SafetyWings, ktoré som sám mal počas posledných rokov. Musím však zaklopať na drevo, nakoľko som počas všetkých ciest ani raz nepotreboval lekára. Iba raz v Indii som bol u logopéda, keďže som vo vlaku stretol domáceho, ktorý ho poznal… Vyšetrenie stálo pár drobných. Občas mám v niektorých krajinách hnačku, ale inak nič vážne sa mi nestalo.

Pár kamošov malo na dlhých cestách poistenie od Českého horolezeckého zväzu, ale nemám s ním skúsenosť. Mal by byť bez limitu dĺžky jednej cesty, ale neplatí v domovskej krajine, čiže neplatí pre zásah horskej služby pre Slovákov na Slovensku.

Dôležitá informácia: Ak máte poistenie ku kreditnej/debetnej karte, ktorá má limit na jednu cestu napríklad 90 dní, tak pokiaľ mám správnu informáciu, tak poistenie platí iba na kratšie cesty. Ak by ste išli na 95 dní a myslíte si, že prvých 90 dní vám poistenie platí, tak podľa informácii z banky mám, že neplatí. Tak si to radšej overte.

Pre info (sám musím zistiť viac): Ak by ste žili v zahraničí viac ako 6 mesiacov v roku a boli odhlásený zo zdravotnej poisťovne, tak vraj cez William Russel by malo stáť poistenie 150 € mesačne, kdekoľvek na svete, vrátane Slovenska. Alebo v Gruzínsku je vraj všetko za 40 € mesačne (ak by ste sa tam presťahovali) a majú šikovné aplikácie na lekárov. Toľko z počutia. Keď budem mať čas na overenie či skúsenosť, napíšem.

Simkarta

Väčšinou si v každej krajine kúpim lokálnu simkartu. Škrt cez rozpočet mi spravilo Japonsko. Priletel som do Sappora na ostrove Hokkaido, a keďže väčšinou sú na letisku simkarty drahé, tak som si tam nekúpil a išiel som do mesta. Až v meste som zistil, že jediným miestom na ostrove Hokkaido, kde predávajú simkarty, je letisko. Už sa mi tam vraciať nechcelo, a tak som mal šťastie, že som objavil aplikácie s eSimkartami z celého sveta. V niektorých krajinách sú výhodné a môžu byť aj lacnejšie (napr. Japonsko), v niektorých sú drahšie ako miestne simkarty. Zatiaľ som skúšal eSimky od MobiMatter (môžete použiť promokód MICHA82449 a získate 50 % cashback z prvého nákupu), alebo Airalo (promokód MICHAL2449 pre zľavu 3 € z prvého nákupu).

O aplikáciách do mobilu mám samostatný článok.

Výbava

Na cestách je veľmi dôležitá výbava a o tej mám tiež samostatný článok, ktorý pravidelne aktualizujem.

Ako zohnať financie na cestu alebo ako financovať cestovanie

Klasický spôsob – najskôr práca, potom zábava

Tak ako väčšina ľudí, najskôr pracuje doma a potom vycestuje. Ak si mladý, chceš si zarobiť rýchlejšie (sezónne) a nebojíš sa manuálnej práce, tak som počul, že je finančne veľmi zaujímavé zbieranie olív vo Francúzsku, jabĺk v Taliansku, hríbov v Kanade a isto je toho viac. Len si treba zistiť ktorý mesiac, kde a za koľko. Osobne s tým však nemám skúsenosť.

Dobrovoľníctvo

Ak máš 18-30 rokov, najľahšie ako ísť do zahraničia je cez ESC (Európsky zbor solidarity, bývale EVS/EDS – Európska dobrovoľnícka služba), kde ti EU hradí všetko a pracuješ/pomáhaš v miestnej organizácii. Projekty sú najmä v Európe, ale pár je aj mimo. Ja som bol takto vo Fínsku a neskôr v Uruguaji, kam ma vyslal Keric. Okrem toho je množstvo možností od WorkAway, Helpx, WWOOF a portálov, ktoré ponúkajú veľa možností – ale tam ti väčšinou dajú ubytovanie a jedlo za pomoc na mieste. Absolútny expert na prácu všetkého druhu a kto vyskúšal asi všetko čo existuje je Slávek Král, od ktorého máme aj online prednášku. Ak máte radi komunitný život, odporúčam knihu Eurotopia, kde je zoznam viac ako 400 komunít v Európe.

Práca v zahraničí mimo EÚ

Ak máš do 30-35 rokov (líši sa od krajiny), tak môžeš ísť na Work and Holiday do Kanady, na Nový Zéland, do Japonska, Austrálie (s tým ti vie pomôcť g8m8.sk), do Južnej Kórei a aj na Taiwan. Preštuduj si podmienky a skús šťastie. Do Kanady a na Nový Zéland býva väčší záujem ako je počet miest a tak treba mať aj šťastie. A niekde si to môžeš aj predĺžiť. Ďalšou možnosťou je program Dharmasiswa od indonézskej ambasády, kde môžeš ísť na pol roka až rok študovať do Indonézie (do 27 rokov). A možností je isto viac… Stačí len hľadať…

Digitálny nomád / remote work

Ďalšia možnosť, o ktorej isto vieš a o ktorej na internete nájdeš milióny článkov ;). Ak robíš čokoľvek online, môžeš byť aj digitálnym nomádom…

Šetri, investuj a cestuj

Či už chce človek cestovať, alebo robiť čokoľvek v živote, je dobré mať finančnú nezávislosť a myslieť na budúcnosť. Až počas roku 2020 som začal s investovaním, spoznal termín zložený úrok a kopec ďalších vecí. Tieto informácie by mali podľa učiť už na stredných školách. Ak je človek šikovný a vie si nájsť prácu v oblasti a v krajine, ktorá je dobre ohodnotená, a vie inteligentne investovať, tak verím, že mu stačí 10-15 rokov práce a zvyšok života môže robiť čo len chce. Samozrejme, záleží čo človek chce. Viac o tom píšem v článku o investovaní.

V prípade otázok mi pokojne napíšte a rád túto sekciu rozšírim.