Vypočujte si inšpirujúce príbehy z Európy, Južnej Ameriky alebo Ázie a opýtajte sa, čo vás zaujíma. Okrem prezentácií zameraných podľa regiónov Vám ponúkam prezentáciu s názvom „10 rokov na cestách“, po ktorej každý získa pocit, že cestovať môže naozaj každý. Od roku 2010 som absolvoval viac ako 330 prezentácií pre verejnosť na cestovateľských festivaloch, v kaviarňach, čajovniach, knižniciach, v školách, lyžiarskych kurzoch i pre firmy na Slovensku i v Českej republike.
Cestovateľ, autor 6 cestopisov, zajakávajúci sa motivačný spíker a tvorca festivalu
Novinky
1700 km peši na Colorado Traile, na Aljaške i vo Washingtone
Prejdeme sa mesiac po Colorade z Denveru do Duranga, kde som si Colorado trail (782 km) predĺžil a vyšiel aj na 9 hôr s výškou nad 4267 metrov (teda 14.000 feet). Po cesta späť sa pozrieme do Národných parkov Arches, Canyonlands, Black Canyon of Gunnison, Rocky Mountains ako aj do štátneho parku Dead Horse Point.
Letecky sa presúvam na Aljašku, kde počas 5 týždňov prechádzam viac ako 300 kilometrov, väčšinou mimo vyznačených chodníkov, vrátane šiestich dní v Denali. Národný park Denali je jednoduché pravidlá – môžeš ísť úplne všade. Iba ak spíš, potrebuješ pre danú oblasť povolenie. Žiadne chodníky, iba divočina. Tak je tomu vo viacerých oblastiach. V diaľke som videl viacerých medveďov grizly, najbližšie som zo zvierat stretol losa s veľkými parohmi. Bol asi 30 metrov. Vyskúšal som si packrafting na rieke v Anchorage i na jazere pri ľadovci (malý raft, ktorý zmestíte do batohu a váži pod 4 kilá).
Posledné dva týždne objavujem oblasť Pickets, kráčam pri horách Mount Baker a Shuksan a spoznávam Národný park Olympic vo Washingtone.
Termín cesty: jún-september 2021
Dĺžka trvania: 76 minút nahovorená prezentácia + diskusia
Prezentácia o ceste, ktorá bude neskôr aj v knižnej podobe
Mexiko a Guatemala – pláže, cenotes, výstupy na sopky i medený kaňon
Prvý týždeň v Mexiku spoznávam Yucatan – piesočnaté pláže, pamiatky Májov a najmä úžasné cenotes (prírodné jazerá, ktoré sú akoby v dierach v zemi). Cez Chiapas a pekné vodopády sa presúvam do Guatemaly, kde v priebehu 10 dní vychádzam na vrcholy sopiek Santa Marta, Tajumulco, Toliman, Atitlan, Acatenango i Fuego, ktorý stále chŕli lávu.
Po návrate do Mexika sa presúvam do Barrancas del Cobre na severe krajiny. Oblasť bola a ešte stále je trochu nebezpečná pre hranicu drogových kartelov. Niekoľko dní kráčam po kaňonoch, ktoré sú hlabšie ako Grand Canyon. Cestu končím výstupom na štyri sopky v oblasti Mexico city – Nevado Toluca, Volcan Ajusco, Iztaccihuatl (5230 metrov) a Pico de Orizaba (5636 metrov) v priebehu šiestich dní. Mexiko a Guatemala ma veľmi príjemne prekvapili.
Termín cesty: 45 dní, apríl-máj 2021
Dĺžka prezentácie: 35 minút nahovorená prezentácia + diskusia
Prezentácia o ceste, ktorá bude neskôr aj v knižnej podobe
109 dní v Kolumbii – láska, ľadovce i neprebádané miesta
Dva oceány, ľadovce, amazónia i nádherné ženy. O Kolumbii som sníval už 11 rokov a mal som ju navštíviť už v roku 2020. Teraz ma nezastavil ani koronavírus a mal som možnosť spoznať túto úžasnú krajinu. Takmer väčšinu času som strávil turistikou na horách – okruh El Cocuy, túra do Strateného mesta (Ciudad Perdida), výstup na 5274 metrov vysoký Nevado del Tolima, ako aj u domácich cez couchsurfing. Okrem hôr sa pozrieme na pláže Karibiku, navštívime rodinnú kakaovú farmu, zlaníme vodopád Fin del Mundo a navštívime oblasť Guaviare s petroglyfmi, ktorá sa iba pred pár rokmi otvorila turizmu.
„Kolumbia a Brazília sú najnebezpečnejšie krajiny. Nie kvôli bezpečnosti. Ale preto, že odtiaľ nebudeš chcieť ísť preč,“ povedal jeden cestovateľ, ktorého som stretol.
Termín cesty: január-apríl 2021
Dĺžka trvania: 42 minút nahovorená prezentácia + diskusia
Prezentácia o ceste, ktorá bude neskôr aj v knižnej podobe
Najnovšie témy
1000 km peši po Európe počas korony
Koronavírus priniesol zmeny do života väčšiny ľudí. Mal som ísť do sveta, ale nedalo sa. Prvé kroky viedli do Tatier, Slovenského raja a Fatry. Až tri dni po otvorení hraníc Francúzska som sa s priateľmi vydal na Korziku, kde sme prešli GR20. Hovorí sa o nej ako o najťažšej a najkrajšej túre Európy. A veru, GR20 prekvapí svojou náročnosťou každého. Neskôr som sa presunul do Chamonix, a prešiel som Tour de Mt. Blanc. Mesačný výlet som ukončil turistikou vo Švajčiarsku v okolí Adelbodenu a Interlakenu. O týždeň neskôr otvorilo hranice aj Nórsko. Oblasti Lyngen, Senja, Lofoty a Kvaloya na severe, ako aj túra pri nórsko-švédsko-fínskej hranici boli tým najfotogenickejším prostredím, v akom som kedy bol.
Termín cesty: leto 2020
Mapy túr (ideálne kliknúť na Routes a následne zoradiť podľa abecedy)
Dĺžka prezentácie: 45-50 minút + diskusia
O ceste som napísal aj ebooky: GR20 a Tour de Mont Blanc, 400 km peši za polárnym kruhom
Pacifická hrebeňovka a kanadské Rockies
Pacifická hrebeňovka je túra dlhá 4265 km od hraníc Mexika po Kanadu, ktorú ľudia idú 4-6 mesiacov. Začal som 11.4. na hraniciach s Mexikom. Vybral som si dobrý rok. Rok, keď napadlo najviac snehu za 25 rokov. Cez 5 týždňov som šlapal v snehu. Cez zasnežené sedlá, zamrznuté jazerá, stanovanie na snehu až kým sa začal topiť. Prekračovanie po pás hlbokých riek bolo ešte divokejšie ako hlboký sneh. Vytvorili sme skupiny a spolu sme hľadali miesta, kde rieky prekročiť. Za zasneženou Sierrou prišla nížinatá časť, komáre, horúčava, ďalšie zničené tenisky. Po troch mesiacoch a polovici trailu som sa rozhodol, že celú túru nedokončím. Vyberiem si len tie najkrajšie úseky, výjdem na hory, ktoré oficiálna túra iba obchádza a pôjdem aj do Kanady. Celkovo som za 5,5 mesiaca prešiel 3800+ kilometrov. V prezentácii sa dozviete:
– pohodový prechod cez púšť
– prvý slovenský prechod zasneženej Sierry
– výstupy na vrcholy Mt. Shasta, South Sister, Mt. Adams a do základného táboru Mt. Rainier a vyhliadka Mt. Hood
– to najlepšie z Oregonu a Washingtonu
– prvý slovenský prechod sekcie C z GDT (Great Divide Trail) v kanadských Rockies (220 km za 6 dní)
– turistika v okolí Vancouveru a Whistleru (Baden Powel Trail, Howe Sound Crest Trail, The Black Tusk, Panorama Ridge, Brandywine mountain, Rohr lake)
– High Sierra Trail (Sequoia National Park), výstup na Mt. Whitney a prejdenie Sierry po druhýkrát, bez snehu (v lete), až do Yosemitov (6 dní: výstup na Cloud Peak, Half Dome a ďalšie túlanie sa 🙂
– navštívime aj Bristlecone pine s tisícročnými skrútenými stromami i Redwoods so stromami tak vysokými, že na vrchol ani nedovidíme 🙂
– zistíte ako získať povolenie (registrácia pre rok 2020 bola otvorená 29.10., tak pozrite, aké sú voľné termíny na: https://www.pcta.org/) a tiež si povieme o ultraľahkej výbave.
Dĺžka trvania: 60 minút film + diskusia
Možnosť samostatnej prezetácie o Kanade: 45 minút + diskusia
O ceste je aj cestopis Pacifická hrebeňovka (v tlačenej i elektronickej podobe)
7 túr v Karakorame a Himalájach
Čo môže človek urobiť, keď vyhrá trek pod K2, druhú najvyššiu horu sveta? Ostať v okolí ešte pár týždňov navyše. ? Prezentácia bude najmä o turistike:
– základný tábor K2 a výhľady na veže Trango na ľadovci Baltoro
– prechádzka pod Nanga Parbat, 2. najvyššia hora Pakistanu (9. na svete)
– Markha Valley trek v Ladakhu (India) so začiatkom cez Stok La
– Suru Valley: Panikhar-Parkachik
– Suru Valley prepojené s Amarnath Yatrou, posvätným jazerom Sheshnag a jaskyňou Armanath až do Baltalu
– Great Kashmir Lakes zo Sonamargu
A okrem stoviek kilometrov peši sa pozrieme na 2 ladacké festivaly s domácimi v prekrásnom farebnom tradičnom oblečení a na 14 dní sa zrelaxujeme na intenzívnom jogovom pobyte s ayurvédskou masážou. Áno, stálo to za to. ?
Ako bonus si povieme o ultraľahkej výbave, vďaka ktorej som mal o 4 kg ľahší ruksak ako v minulosti a takú Markha valley s troma sedlami cez 4800 metrov som prebehol za 3 dni (aj so stanom a plnou výbavou. ? V ľahkosti je cesta… A výbavu donesiem aj ukázať ?
Dĺžka prezentácie: 60-80 minút + diskusia
Termín cesty: 15.7.-16.9.2018
O ceste som napísal aj ebook: Pod druhú najvyššiu horu sveta
Papuánske srdce
Štyri túry nad 4000 metrov, domorodci dorozumievajúci sa pískaním, šnorchlovanie so žralokmi i miesta, kam sa bieli ľudia ešte nedostali. Štyri mesiace v Indonézii a v Papue-Novej Guinei. Nová prezentácia vo forme filmu z fotografií s diskusiou na konci.
Dĺžka trvania: 80 minút film + diskusia
Prezentácia o ceste, ktorá je opísaná v knihe Papuánske srdce
Prierezové prezentácie
10 rokov na cestách
Všetko sa začalo v lete 2004. Spolu s kamarátom som išiel na Work and Travel do USA, kde som 2 mesiace riadil rikšu a mesiac cestoval. Ďalšie leto som pobehal Európu. Neskôr som pôsobil 9 mesiacov ako dobrovoľník pri polárnom kruhu vo Fínsku počas zimy, po štátniciach som išiel pracovať s mládežou na 3 mesiace do Južnej Ameriky. Ostal som 15 mesiacov. Keď som bol 10 dní sám odrezaný uprostred fjordu v Čile, mi prišiel nápad, že napíšem knihu. Po návrate som sa pustil do písania. Zistil som, že ak chcem knihu predať, musím prezentovať. A po návrate z ďalšej 15-mesačnej cesty naprieč Áziou v rokoch 2011-2012 som založil festival Cestou necestou a už väčšinou prezentujem s priateľmi. V lete 2015 som bol na 4 mesiace v Indonézií a Papue-Novej Guinei. O tom však až niekedy nabudúce.
Preletíme cez 60 krajín. Budeme loviť losov s GPS, rybárčiť pri -20 stupňoch, pozorovať nádherné fjordy, náhorné plošiny, soľnú púšť. Prejdeme cez 800 km peši v Južnej Amerike a 1600 km v Ázii. Dvakrát vystúpime do 6000 metrov. Stretneme ženy so štupľami v nose a spozorujeme stáročné mosty vytvorené z koreňov stromov. A oveľa viac.
Cieľom prezentácie je ukázať a inšpirovať ľudí, že ak chce človek cestovať, dá sa to. Stačí len chcieť. Povieme si o rôznych dobrovoľníckych projektoch a dozvieš sa aj o spôsoboch, ako sa dá cestovať aj po celý život. 🙂
Dĺžka prezentácie: 1 hodina
Po prezentácii často býva aj polhodinová až hodinová diskusia. Mapa precestovaných krajín je dostupná na konci tejto stránky alebo tu.
Európa
4 krajiny Európy, 4 túry
Rozmýšlaš kam ísť na turistiku budúci rok? Počas leta 2017 som prešiel cez 350km na túrach, medzi ktorými boli: Orlia prť v Poľsku, hrebeň Fagaráša a Pietra Craiului v Rumunsku, okolie Tre Cime v talianskych Dolomitoch i pohoria Rila a Pirin v Bulharsku.
Článok o turistike v Rumunsku
Článok o turistike v Taliansku
Dĺžka trvania: 50-55 minút + diskusia
V roku 2019 doplním prezentáciu o túru v Čiernej Hore a Albánsku z roku 2018.
Život v komunite – príklady v Európe
Povieme si o tom, čo je to komunita, ako fungujú komunity, aké sú komunity na Slovensku a hlavná časť prezentácie bude venovaná komunitám, ktoré som navštívil v máji 2014 s priateľmi: Sieben Linden v Nemecku, Ecodorp Bergen v Holandsku, Kampetorp vo Švédsku, Mjolnartorpet vo Švédsko, Tullstugan co-housing vo Švédsko a Camphill Vidarasen v Nórsku.
Dĺžka prezentácie: 1 hodina
Fínsko – 9 mesiacov pri polárnom kruhu
V októbri 2006 som ako dobrovoľník išiel pomáhať v centre voľného času do malej dedinky Ranua, 80 kilometrov južne od polárneho kruhu. V priebehu 2 týždňov sa ochladilo na -20 a táto teplota sa s malými prestávkami udržala vyše troch mesiacov. Tri dni bolo aj -38 stupňov. Pomáhal som v centre, v škole, v lete pripravoval tábor pre deti. Prezentácia bude však najmä o Eskovi a jeho rodine, ktorí sa mi stali akoby druhými rodičmi. V zime sme išli na rybačku snežným skútrom, chodili do sauny, s GPS sme išli na lov losov, v lete sme sa previezli na motorke Harley Davidson a počúvali pri tom blues. A veľa ďalšieho.
Dĺžka prezentácie: 45 minút
Nórsko – to najlepšie zo štyroch návštev
Predstavím vám to najlepšie zo štyroch návštev Nórska. Prvá návšteva je niekoľkodňová v oblasti okolo Tromsa v máji 2007. Druhá návšteva je viac ako dvojtýždňový prechod z Narviku cez Lofoty, Trondheim, Oslo, Flam, Bergen, Stavanger, Preikestolen do Krisiansandu s vlakovým lístkom InterRail. Tretia návšteva je v okolí Alesundu a dedinky Volda. A na záver si povieme o komunite Camphill Vidarasen a možnosti turistiky pri dedinke Bo a Odde, vrátane dvojdňového výletu na snežniciach okolo jazera, pri ktorom je Trolltunga.
Dĺžka prezentácie: 50 minút
Južná Amerika (2008-2009)
Prečítajte si 200-stranovú knihu „Na juhoamerickej vlne„
15 mesiacov v Južnej Amerike
Ako dobrovoľník som pôsobil vyše pol roka na šiestich rôznych miestach. Prvé tri mesiace som pracoval cez projekt Európskej dobrovoľníckej služby s mládežou z chudobných rodín v hlavnom mesta Uruguaja, Montevideu. V Čile som pomáhal dva týždne okolo domu neďaleko Melipeuca a tri týždne u Matea, ktorý sa rozhodol žiť na samote v jednom odľahlom fjorde v Patagónii. Po návrate do Uruguaja som si našiel stáž cez študentskú organizáciu AIESEC v oblasti manažmentu ľudských zdrojov v Santa Marii, najjužnejšom štáte Brazílie. Dva dni som pomáhal s výstavbou chrámov z rákosia na ostrovčeku na jazere Titicaca pre mníchov Hare Krišna. Poslednou a zároveň najsrdcovejšou zastávkou bolo pomáhanie ľudom v komunite Villa Alcira neďaleko bolívijského pralesa, kde ľudia žijú nádherný pokojný život. O mieste som sa dozvedel iba náhodou. Z pôvodného zámeru ostať len pár dní, som nakoniec zostal mesiac.
Do Uruguaja som išiel s túžbou ostať ešte niekoľko mesiacov po skončení projektu. Nikdy by som si nepomyslel, že ostanem tak dlho. Učarovali mi nielen ľudia, ale aj príroda. Po odchode z Uruguaja som išiel do Patagónie. Z plánovaných dvoch mesiacov bolo odrazu päť. Aj to som sa v závere ponáhľal. Vždy zelené lesy, jazerá, ľadovce, štíty, útesy, soľná púšť, vulkány a niekoľko desiatok kilometrov dlhé túry ma oslovili tak silno, že som stanoval vyše štyroch mesiacov.
Pár mesiacov som pobudol aj v mestách a dedinách. Poväčšine som stretával členov Couchsurfingu a Hospitalityclubu. Vďaka týmto organizáciám som mal možnosť stretnúť ľudí domácich, ľudí otvorených, ľudí, ktorí mi ukázali, ako sa v ich krajine žije a čo robia v bežnom živote.
Dĺžka prezentácie: 90-120 minút
Národné parky v Južnej Amerike
Prezentácia všetkých národných parkov, ktoré som počas 15 mesiacov navštívil a prešiel cez 800 kilometrov po vlastných: Uruguaj, Čile, Argentína, Bolívia, Peru.
Dĺžka prezentácie: 50 minút
Patagónia
Kalendárne je zima. Opúšťam Uruguaj a idem do Patagónie. Domáci mi hovoria, že iba blázon ide do Patagónie v zime. Návrat do Uruguaja plánujem o 2 mesiace. Bývam u couchsurferov a navštevujem dve farmy. Na jednej pomáham 10 dní, na druhej – u Matea, trávim 3 týždne. Všade je tak dobre, že celé 4 mesiace klesám cez Čile. Kupujem stan a navštevujem národné parky plné sopiek a prekrásnej prírody (Národný park Vicente Perez Rosales, Alerce Andino, Hornopiren, Chiloe, Torres del Paine, Los Glaciares). Z konca sveta – Ushuaie, stopujem loď a presúvam na ostrov Navarino, kde idem na túru Dientes del Navarino. Do Uruguaja sa vraciam bleskovo do 14 dní po odchode z Ushuaie. Na Vianoce. Po necelých piatich mesiacoch na cestách.
Dĺžka prezentácie: 45-60 minút
Tri mesiace v Bolívii a Peru
Z Argentíny prichádzam do Bolívie. Na úvod idem na soľnú púšť Salar de Uyuni s výstupom na sopku Tunupa, návšteva prekrásneho Sucre, baní v Potosi, stretnutie rodičov v La Paz a presun do Cuzca a na Macchu Picchu. Po odchode rodičov idem s kamarátkou Vlaďkou z Popradu na jednu z najkrajších túr – Ausangate. Cez jazero Titicaca sa vraciam do Bolívie, kde vystupujeme na Huayanu Potosi (6088 metrov) a presúvam sa do komunity v pralese. Z pôvodného plánu ostať iba pár dní, ostávam celý mesiac. Potom sa popri sopkách Parinacota, Pomerape a Sajama presúvam do kaňonu Colca pri Arequipe a posledné túry dávam v Cordillere Blanca v Peru. V Ekvádore som iba 3 dni. Lietadlo odtiaľ je o 200 dolárov lacnejšie ako z Peru.
Dĺžka prezentácie: 50 minút
Stredná Ázia (2011)
Pol roka v Strednej Ázii
Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, Čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštory v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať. A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia, akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou. Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi, ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkménsko. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie. Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného táboru Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizsku. Cez Pamír si to strúham skrz 200 kilometrov peši s výstupom na horu vysokú 5600 metrov, až ma samého prekvapuje, že tam nie je sneh. Stretávam domácich s jakmi, s býkmi mlátiacimi zrno i horúce pramene tečúce zo smaragdových skál. Cez dva dni sa terigám do Kábulu za kamarátmi, kde sa moja púť po Strednej Ázii končí.
Dĺžka prezentácie: 60-90 minút
Odporúčam podrobnejšie prezentácie o jednotlivých krajinách, kde sa človek dozvie viac informácií o danej krajine (viď nižšie)
Turecko, Gruzínsko, Arménsko, Irán
Cez Bulharsko sa presunieme do Turecka, kde som pri prvom kopci prežil jednu z najadrenalínovejších nocí celého výletu. Veľmi milo ma prekvapuje Gruzínsko, krajina špagetového písma, výborného vína, šialených šoférov, čierneho mora a nádherného Kaukazu so strážnymi vežami v oblasti Svaneti. Kláštore v Arménsku a výhľad z Jerevanu na Ararat má trpkastú príchuť. Necelých 48 hodín v Náhornom Karabachu sa mi javí ako oblasť, kde ešte dlhé roky uplynú, kým sa domáci začnú aspoň trochu usmievať. A Irán? Neuveriteľné. Najpohostinnejší ľudia akých som kedy stretol. Hostiť síce nemôžu, no i tak to robia. Ste hosť s veľkým H. Narodeninová oslava, výstup na zamrznuté jazero pod Sabalanom a na Damavand, melónový džús s vanilkovou zmrzlinou, stopovanie s Radom a svadba v dedine pred turkménskou hranicou.
Dĺžka prezentácie: 45 až 60 minút
Turkménsko, Uzbekistan
Zavlažovanie rozsiahlych trávnikov pri horúčavách, hodnota zápalky vyššia ako cena plynu, koberce nielen na zemi, ale aj na stenách, nádherné ženy v ešte krajších šatách, tak to je Turkménsko. V Uzbekistane zažívam druhý mesiac horúčav, úžasné moslimské chrámy a mešity, neustále kontroly v metre, výrobu hodvábu i zemetrasenie.
Dĺžka prezentácie: 35-45 minút
600 km peši v Kirgizsku
Kirgizsko. Krajina v Strednej Ázii s priemernou výškou takmer 3000 metrov nad morom. Cez 90 % rozlohy tvoria hory. Išiel som na mesiac, ale víza som si predĺžil na dva. Nikto vám nepovie, kam môžete alebo nemôžete ísť (okrem regiónu pri hranici s Čínou). Väčšinu času som strávil v horách, kde počas leta žijú na pastvinách pastieri oviec a koní v jurtách. Medzi oblasti, ktoré som prešiel patria: Arslanbob – Karakul (5 dní, 100 km), oblasť Karakolu (Jeti-Oguz – Teleti pass – On-Ter pass – Ala-Kol – Altym Arashan; 8 dní, 100 km), ľadovec Južný Inylček a späť do Karkary (15 dní, 200 km), Ala Archa – Son Kol (9 dní, 180 km), Saimaluu Tash (2 dni, 30 km). Všetky vzdialenosti sú orientačné. Niektoré som išiel sám, iné s kamarátmi, ktorých som stretol po ceste. Spoločnosť mi robili poriadne topánky, stan a túžba po poznaní tejto nespútanej krajiny. Po cestách som stretával úžasných domácich, okoštoval kumys (a bežal hneď za prvý strom po prvých dúškoch) a šliapal, šliapal a šliapal.
Krátky popis: Cez 600 kilometrov peši v krajine s priemernou výškou cez 2750 metrov, osemnásťdňovú túru po ľadovci do základného táboru Khan Tengri, nespočetné množstvo sediel, ešte viac domácich v jurtách, kumys, jazdenie na koni, petroglyfy a úžasne pohostinných ľudí, z ktorých niektorí pijú vodku ako vodu, nájdete v Kirgizsku.
Dĺžka prezentácie: 1 hodina
Tadžikistan a Afganistan
Po prekročení kirgizsko-tadžickej hranice sa po Pamir highway dostávam do mesta Karakol, od ktorého začínam 200 km túru do civilizácie. Medzitým stretávam domácich s jakmi, neskôr volmi drviacimi obilie a samého ma prekvapuje, že sa suchou nohou koncom septembra dostávam do výšky 5600 metrov na neznámy kopec s nádherným výhľadom na tiahly ľadovec. Na koniec pobytu v Pamíri idem na krátku štvordennú túru v oblasti Wakhanu, pri hranici s Afganistanom.
Do Kábulu idem po zemi. Mám tam kamarátov pracujúcich pre Človeka v ohrození. Len tak tak unikám zubatej. Nie, nič mi nehrozilo. Iba autobus, ktorým som mal ráno ísť (zobral som druhý, ktorý stál priamo pri ubytovni), sa zrútil do 10-metrového zrázu. Bol prevrátený… V Kábule ma už čaká Matúš a Janka. Spolu s nimi ostávam 8 dní, počas ktorých mi ukazujú pár miest, vrátane trhu v centre Kábulu.
Dĺžka prezentácie: 40 minút
India, Nepál a Bangladéš (2011-2012)
Pol roka v Indii, 600 kilometrov v Nepále a tri týždne v Bangladéši
Z Kábulu prilietam do Indie. Dozviete sa o tom, ako s kamarátkou Hankou dobýjame Ladakh, o návštevách budhistických chrámov a tiež zápisky zo sedem dňového kurzu o budhizme. Tam stretávam Rumunku, vďaka ktorej sa dostávam na tradičnú svadbu v Rajastane. Dcéra zlatníka stretáva syna predajcu diamantov až počas štvrtého a posledného dňa ich svadobného obradu. A pritom žiari šťastím. Prekrásny Taj Mahal, návrat do McLeod Ganju – mesta s najpríjemnejšou atmosférou v celej Indii. Vianoce v ašráme a silvestrovský výstup v Himalájach s výhľadom na 7000 metrov vysokú Nanda Devi. Drtičky kameňa i dnešnej dobe stále kladivkom drvia veľké kamene na malé a budujú nové cesty. Semiačka budhistického učenia zasievam počas 32. Kalačakry – učenia dalajlámu o najvyššej tantre. Cez Kalkatu a festival baulov – muzikantov, ktorí žijú iba z hudby a môžu prijímať dary a jedlo iba aby prežili daný deň, a tak každý deň je pre nich novým a novým trápením, a festivale Ganga Sagar Mela, druhom najväčšom festivale na svete, kde nahí svätí muži vyváľaní v popole dávajú požehnanie s perami páva a niektorí aj s tmavými slnečnými okuliarmi, smerujem na juh cez Gou do Keraly. Pozorujem úžasné theyyam, pri ktorom sa bežní ľudia stávajú bohmi, tradičné bojové umenie kalaripayattu a kúpeme sa na nádherných plážach, kde ma vlny plieskajú o dno. Švihom počas niekoľkých dní sa presúvam do Arunachalu Pradesh, jediného štátu Indie, do ktorého treba povolenie, kde s Nasťou z Ukrajiny a s mníškami v ženských kláštoroch oslavujeme príchod nového tibetského roku a absolvujeme malú túru v miestach, kde dalajláma utiekol z Tibetu. Vo vedľajšom údolí ženy s tetovaním a štupľami v nose vyznávajú náboženstvo Slnka a Mesiaca. Pokračujem do hôr a oblasti ľudí tibetského pôvodu a absolvujem kóru – modlitebný okruh okolo Dewakoty. V štáte Meghalaya obdivujem úžasné prastaré mosty nad rieky vytvorené usmernením koreňov stromov, v Nagalande oslavy bývalých lovcov lebiek. V Asáme oslavujú Nový rok tancom Bihu, v Shillongu dievčatá kmeňa Khasi chodením rýchlosti slimáka s dvíhaním iba končekov prstov na nohách.
V Nepále sa vyhýbam kontrolám a robím 18-dňový okruh okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Rok cestovania oslavujem priamo pod jej južnou stenou, v stane za hustého sneženia. V Káthmandu stretávam Gábora a Eszter, s ktorými sa vydávam na ešte dlhšiu túru. Ideme v opačnom smere, ako sme chceli. V celom Nepále sú štrajky. Z Pokhary kráčame cez Dhorpatan, Dolpo, jazero Phoksundo, sedlo Kagmara La až do Jumly, z ktorej sa vraciam do Káthmandu cestou, ktorou ani domáci radi nechodia. Desaťdňová meditácia vippasana mi končí aj s vízami. Hranicu prekračujem o deň neskôr a pokračujem priamo do Bangladéša.
Ľudia v krajine, ktorá je len o niečo väčšia ako bývalé Československo a žije v nej cez 150 miliónov ľudí, ma prekvapujú svojou pohostinnosťou. Pripomínajú mi Irán. Nie je to náhoda. Sú moslimovia. Pár ďalších plánov nevyšlo a vnútorne cítim, že je čas ísť domov. Presúvam sa späť do Dillí a po necelých 15 mesiacoch sa vraciam domov.
Dĺžka prezentácie: 2,5 hodiny bez Bangladéša; 3 hodiny celé
Severozápadná, severná a južná India
Z Kábulu prilietam do Indie. Dozviete sa o tom, ako s kamarátkou Hankou dobíjame Ladakh, o návštevách budhistických chrámov a tiež zápisky zo sedem dňového kurzu o budhizme. Tam stretávam Rumunku, vďaka ktorej sa dostávam na tradičnú svadbu v Rajastane. Dcéra zlatníka stretáva syna predajcu diamantov až počas štvrtého a posledného dňa ich svadobného obradu. A pritom žiari šťastím. Prekrásny Taj Mahal, návrat do McLeod Ganju – mesta s najpríjemnejšou atmosférou v celej Indii. Vianoce v ašráme a silvestrovský výstup v Himalájach s výhľadom na 7000 metrov vysokú Nanda Devi. Drtičky kameňa i dnešnej dobe stále kladivkom drvia veľké kamene na malé a budujú nové cesty. Semiačka budhistického učenia zasievam počas 32. Kalačakry – učenia dalajlámu o najvyššej tantre. Cez Kalkatu a festival baulov – muzikantov, ktorí žijú iba z hudby a môžu prijímať dary a jedlo iba aby prežili daný deň, a tak každý deň je pre nich novým a novým trápením, a festivale Ganga Sagar Mela, druhom najväčšom festivale na svete, kde nahí svätí muži vyváľaní v popole dávajú požehnanie s perami páva a niektorí aj s tmavými slnečnými okuliarmi, smerujem na juh cez Gou do Keraly. Pozorujem úžasné theyyam, pri ktorom sa bežní ľudia stávajú bohmi, tradičné bojové umenie kalaripayattu a kúpeme sa na nádherných plážach, kde ma vlny plieskajú o dno.
Dĺžka prezentácie: 55 minút
Severovýchodná India – Sedem sestier
Najmenej turistami navštevovaný región Indie. A pritom región, ktorý ma najviac zaujal. Ešte pred pár rokmi boli potrebné povolenia do každého štátu zvlášť. Dnes môžete cestovať všade, bez problémov. Okrem Arunachalu Pradesha – jediného štátu Indie, do ktorého stále treba povolenie. A práve tam začneme. S Nasťou z Ukrajiny a s mníškami v ženských kláštoroch oslavujeme príchod nového tibetského roku a absolvujeme malú túru v miestach, kde dalajláma utiekol z Tibetu. Vo vedľajšom údolí ženy s tetovaním a štupľami v nose vyznávajú náboženstvo Slnka a Mesiaca. Pokračujem do hôr a oblasti ľudí tibetského pôvodu a absolvujem kóru – modlitebný okruh okolo Dewakoty. V štáte Meghalaya obdivujem úžasné prastaré mosty nad riekami vytvorené usmernením koreňov stromov, v Nagalande oslavy bývalých lovcov lebiek. V Asáme oslavujú Nový rok tancom Bihu, v Shillongu dievčatá kmeňa Khasi chodením rýchlosti slimáka s dvíhaním iba končekov prstov na nohách.
Dĺžka prezentácie: 50 minút
600 kilometrov v Nepále – Kančendžonga a Dolpo
V Nepále sa vyhýbam kontrolám a robím 18-dňový okruh okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Rok cestovania oslavujem priamo pod jej južnou stenou, v stane za hustého sneženia. V Káthmandu stretávam Gábora a Eszter, s ktorými sa vydávam na ešte dlhšiu túru. Ideme v opačnom smere, ako sme chceli. V celom Nepále sú štrajky. Z Pokhary kráčame cez Dhorpatan, Dolpo, jazero Phoksundo, sedlo Kagmara La až do Jumly, z ktorej sa vraciam do Káthmandu cestou, ktorou ani domáci radi nechodia. Desaťdňová meditácia vippasana mi končí aj s vízami. Hranicu prekračujem o deň neskôr a pokračujem priamo do Bangladéša.
Dĺžka prezentácie: 45 minút
Tri týždne v Bangladéši
Ľudia v krajine, ktorá je len o niečo väčšia ako bývalé Československo a žije v nej cez 150 miliónov ľudí, ma prekvapujú svojou pohostinnosťou. Pripomínajú mi Irán. Nie je to náhoda. Sú moslimovia. Navštevujem niekoľko miest, spoznávam niekoľko rodín. Bangladéš je krajinou jednoznačne o ľuďoch.
Dĺžka prezentácie: 35 minút
Články, rozhovory a referencie
„Nenechajte sa pribrzdiť!“ (rozhovor, 6.2.2016)
„Túla sa po svete za málo peňazí, odmieta cestovky, hotely, múzeá aj reštaurácie“ (rozhovor, 14.12.2015, Denník N)
Lada svetom spovedala Miša (1.11.2015)
Rozhovor s Mišom (1.3.2015)
Chceš cestovať? Vypni počítač, zbaľ ruksak a choď! Áno, je to jednoduché. (rozhovor, 1.7.2014, dobrodruh.sk)
Referencie (28.2.2012)
Ausangate – Perla Južnej Ameriky (28.9.2010)
Ocenenie: Autovták (Hory, cesty, ľudia, 2013)
Podmienky
Máte záujem o prezentáciu?
Napíšte na miso@cestounecestou.sk
Honorár: dohodou
Pár fotografii ku každej téme (pre účel propagácie prezentácie) je dostupných na google disku.
CV
Michal Knitl sa narodil 2. 12. 1983 v Bratislave. Vyrastal v Petržalke, v paneláku oproti Inchebe. Prvýkrát sa dostal do zahraničia počas hromadného pochodu pri príležitosti otvorenia hraníc, peši s rodičmi. Od rakúskeho colníka dostal cukrík. Plávať sa naučil o dva roky neskôr počas prvej dovolenky pri mori v Chorvátsku. Poznámky z ciest si začal zapisovať ešte ako 12-ročný počas návštevy Alhambry v španielskej Granade. Krásu a čaro prírody začal spoznávať počas stredoškolských výletov s triednym učiteľom Ondrejom Demáčkom. Cestovať začal počas vysokej školy. Najprv cez program Work and Travel v USA, neskôr aj vďaka dobrovoľníckym a študijným pobytom po Európe. Napriek úspešnému ukončeniu štúdia manažmentu ľudských zdrojov v Bratislave a získaní 1. ceny Centra pre filantropiu za najlepšiu diplomovú alebo ročníkovú prácu na tému filantropia cítil, že jeho cesta vedie iným smerom. Vydal sa do Južnej Ameriky, kde strávil 15 mesiacov. O svojej ceste napísal cestopis „Na juhoamerickej vlne“. Od mája 2011 strávil necelý rok a 3 mesiace v Strednej Ázii a na indickom subkontinente, ktoré opisuje v cestopisoch „Hodvábny vietor“ a „Farebný svet“. Od roku 2013 organizuje cestovateľský festival Cestou necestou, na ktorom dáva priestor nezávislým cestovateľom prezentovať svoje zážitky a snaží sa inšpirovať ľudí cestovať a spoznávať nepoznané. V lete 2015 absolvoval zatiaľ svoju najdobrodružnejšiu cestu do Indonézie a Papuy-Novej Guiney, kde počas štyroch mesiacov spoznal svet a život, aký zatiaľ nikde inde nezažil. O tri roky neskôr vďaka súťaži s Treklandom sa dostal do základného tábora K2 v Pakistane a výlet si predĺžil o ďalší mesiac v Indii. Svet ultradlhých túr sa mu otvoril v roku 2019, keď prešiel 4000 km peši na Pacifickej hrebeňovke a v kanadských Rockies. Nasledujúce dva roky prešiel tisíce kilometrov na túrach vo Francúzsku, Nórsku, Kolumbii, Mexiku, Guatemale a USA (Colorado trail a Aljaška).
Je jedným z najaktívnejších couchsurferov na svete. Viac ako 500 nocí prespal na viac ako 200 gaučoch na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a Afriky. Od domu so služobníctvom v Pakistane a Indii až po miesto pred domom na záhrade v Nórsku alebo na zdieľanej izbe 2×4 metre s domácim a ďalším cestovateľom v Čile. A ďalší ho pozvali domov priamo z ulice alebo turistického chodníka. Napríklad do jurty v Kirgizsku, keď išiel okolo. Keď cestuje, zaujímajú ho dve veci – život domácich a hory. Posledné roky sa venuje joge a akrojoge.
Živí sa písaním o cestovaní, prezentovaním svojich zážitkov, organizovaním cestovateľských festivalov, predajom cestovateľských fotografií a počas zimy je snowboardovým inštruktorom. Prostredníctvom cestopisov predstavuje svoj príbeh na cestách a opisuje život ľudí, ktorých stretol. Rád by svojimi cestami inšpiroval ďalších a tvrdí, že cestovať môže úplne každý.