Túra · USA · Wyoming

Wind River High Route

Najdivokejšia horská trasa v kontinentálnych USA: viac ako 3 000 metrov nad morom, hrebene, sedlá a ľadovcové kotliny väčšinou bez značeného chodníka. Sprievodca a skúsenosti z mojej cesty.

155 kmmoja trasa
6 600 mstúpania
7–10 dníodporúčaný čas
4 022 mWind River Peak
5 / 5náročnosť
Wind River High Route
Wind River High Route
Wind River High Route
V skratke

Choď, ak

  • ťa baví pohyb mimo značeného chodníka a vieš sa orientovať podľa navigácie
  • zvládaš sneh, sutiny a brodenie riek
  • ti nevadí, že väčšinu dní stretneš len pár ľudí

Vynechaj, ak

  • chceš ísť skoro v sezóne bez skúseností so snehom: v júni a júli som sa často zabáral až po pás
  • nechceš brodiť rieky ani hľadať cestu v lese a v snehu
  • potrebuješ značený chodník

Najťažšie

  • stúpanie z údolia k bezmenným jazerám a sedlám východne od Europe Peak
  • strmé sedlo Douglas po suti, kde som si na necelých desať metrov pomáhal rukami
  • zasnežené sedlá, na ktoré som mal nesmeky a cepín
Trasa

Ako som išiel

Moja trasa vs. autorská trasa: začal som na juhu pri Sinks Canyon, prvú polovicu som šiel po hlavnej trase Andrewa Skurku a po sedle Douglas som kvôli veľkému množstvu snehu odbočil na kratšiu a nižšiu variantu do Green River Lakes. Presný priebeh vidíš na mape nižšie (154,7 km).

Úsek 1

Sinks Canyon: začiatok z 2 200 m

štart 2 200 mlos a srnkaUrsack

Pomaly začínam kráčať pred štvrtou z konca Sinks Canyon Road popri rieke Middle Popo Agie z výšky 2 200 metrov. Na parkovisku je pár áut, na túre stretávam len rodinku na krátkom výlete. Úvod vedie cez pomerne suchú oblasť, ktorú strieda les. Vidím losa aj srnku. S plným batohom sa mi nechce ďaleko, a tak už pred ôsmou staviam stan. Všetko jedlo sa mi nezmestí do Ursacku, zvyšok schovávam vedľa. V mobile nachádzam alternatívnu trasu cez horu vysokú takmer 4 000 metrov. Je iba na Mapy.cz, vo FarOut nie je.

Úsek 2

Wind River Peak a zostup k Big Sandy

vrchol 4 022 mžľab 30–35°2× brod

Ráno vyrážam až o pol ôsmej. Pár kilometrov idem lesom k odbočke po chodníku bez snehu a som prekvapený, že v 3 000 metroch je suchý. Odbáčam k Wind River Peak, kde už pribúda sneh a pekné jazerá. Vrchol, ktorý stále vidím, je falošný, ten pravý je o 150 metrov vyššie. Hľadám si cestu cez snehové polia, sklon je mierny. Keď prichádzam na vrchol, svieti slnko a výhľad je ako z rozprávky. Jednoliaty špicatý masív mi pripomína Yosemity, len je tu ešte divokejšie.

Prvé stovky metrov klesania sú bez snehu, potom nasleduje strmý žľab, kde z vrcholu nevidím jeho spodok. Horný úsek schádzam po strmej suti, spodný je pod snehom a občas sa zabáram po pás. Keď sa dá, idem radšej po suti a skalách, aj keď má sklon odhadom 30 až 35 stupňov. Za jazerom Black Joe brodím rieku po kolená. Chcel som ísť po jej severnom brehu, ale skala ma nepustila. Potom nachádzam normálny chodník k jazeru Big Sandy, pri ktorom rieku brodím znova. Stan staviam po pol deviatej večer a rozprávam sa s párom a dospelou dcérou z Las Vegas, ktorí išli autom jedenásť hodín a zvolili prístup k Big Sandy z 5 míľ vzdialeného miesta na západe.

Wind River High Route
Wind River High Route
Úsek 3

Hailey Pass, Raid Pass a jazero Jim Harrower

~20 km po chodníkuRaid Pass 3 450 mprehánky

Takmer dvadsať kilometrov idem po normálnom chodníku. Zdolávam niekoľko sediel so snehom aj bez, dvakrát sa schovávam za skalou pred silnou krátkou prehánkou a aspoň päťkrát za deň si dávam bundu a zase ju schovávam pred dažďom alebo vetrom. Z hlavného chodníka odbáčam na Hailey Pass Trail na sever k jazeru Pyramid pod rovnomennou horou. Môj chodník končí pri jazere, reálne už skôr, lebo posledné kilometre idem po snehu a tráve. Stúpam do sedla po snehu s výhľadom na horu Geikie (3 677 m) a jej susedné štíty.

Chalan mi hovoril, že podľa hodiniek bude o ôsmej búrka. Je po siedmej, na búrku to nevyzerá, a tak idem ďalej. V sedle Raid Pass (3 450 m) som o ôsmej. Krásne obrovské hory strieda výhľad na zvlnené kopčeky, ktoré pripomínajú skôr rovinu, a tadiaľ vedie aj CDT. Na malom sedle napravo nachádzam skratku. Klesanie je strmé a so snehovým úsekom, ale ušetril som si obchádzku cez spodné jazero a mal som nádherný výhľad. Pri jazere Jim Harrower staviam stan. Do stanu si sadám o 9:20 večer, bol to dlhý deň.

Wind River High Route
Úsek 4

Pronghorn, sedlo Photo a Europe Peak

Europe Peak 3 737 mbúrkales ako bludisko

Ráno začínam až o štvrť na deväť. Stúpam cez sedlo, z ktorého po západnej strane vidím stenu hory Pronghorn (3 722 m). V navigácii mám dva varianty, volím náročnejší cez sedlo Photo a ďalšie sedlo až na Europe Peak (3 737 m), po ktorom ma čaká traverz až do spojenia s väčším chodníkom. Cestou stretávam partiu z Utahu, ktorá mi ponúkne dehydrované vajíčka so zeleninou. Ďalej je to stále terén bez chodníka, kríky, sneh a bačorina, takže idem pomalšie, než by som chcel.

Nad zamrznutým jazerom prichádza búrka, a tak rýchlo prebrodím snehové pole a staviam stan na rovinke. Je poriadna, ale po polhodine opäť svieti slnko. Potom stúpam po kameňoch popri snehovom poli do sedla s výhľadom na množstvo jazier na juhu a údolie s jazerami na severe. Pri klesaní musím hľadať ideálnu trasu, bez snehu by bolo oveľa ľahšie. Na chodníku vidím stopu mačkovitej šelmy. Medvedí trus som okrem prvého dňa v nížine vôbec nevidel, medvede sú asi skôr v nižších polohách, kým je vyššie sneh.

Najväčší zaberák je stúpanie z údolia k jazerám a sedlám bez mena východne od Europe Peak. V lese sú desiatky zvieracích chodníkov, občas kamenní mužíci každých päť metrov, a aj tak ich niekoľkokrát strácam. Les je ako bludisko a idem s pomocou navigácie. Pri pohľade na Europe Peak netuším, kde má byť cesta hore. Vrstevnice na mape nevyzerajú tak drsne ako realita. Pod horou je aj normálne značené sedlo, ktorým sa dá ísť dole, ak by hore nič nevedelo. Stan staviam ešte pred sedlom na jednom kopci na rovine.

Úsek 5

Sedlo Douglas

suť~10 m s pomocou rúkodbočenie z hlavnej trasy

Stúpanie do strmého sedla po suti dáva zabrať. Vidno tri miesta, kadiaľ by sa dalo ísť hore. V polovici zisťujem, že správne nie je stredné, ale úplne západné, a tak traverzujem. Tesne pod sedlom dávam dole batoh a schovávam paličky, necelých desať metrov si pomáham rukami. Zo sedla Douglas vidím, že ďalšie údolie má viac snehu. Pri druhom jazere si po šiestej staviam stan na jednom z mála miest bez snehu, z jednej strany krytom pred vetrom, z druhej doplneným múrikom z kameňov.

Kľúčové miesto: zo žľabov do sedla Douglas je správny úplne západný, nie stredný.

Aj keď by som veľmi rád dokončil Skurkov variant, snehu je priveľa a odpájam sa na kratšiu a nižšiu trasu do Green River Lakes. Hlavná trasa je naozaj vhodná na august alebo na rok s málo snehu. Vzhľadom na podmienky to bola jedna z najnáročnejších, ale aj najkrajších túr, na akej som bol.

Úsek 6

Knife Point, Indian Pass a Titcomb Basin

nesmeky + cepíntraverz ľadovca4. júl

Vietor ma budí pri svitaní. Vyrážam o šiestej, stúpam k jazeru pod sedlom, potom okolo jazera a rovno hore. Obúvam si nesmeky a do ruky beriem cepín. Svah nie je tak strmý a pred ôsmou som v sedle. Predo mnou je údolie s ľadovcom Knife Point. V diaľke vidím špičku, ktorá asi patrí najvyššej hore pohoria, Mount Gannett (4 206 m). Skurkova High Route ide pár kilometrov dole do údolia a odbáča na sever, kde nasleduje niekoľko vysokých zasnežených sediel, ktoré dúfam prejdem inokedy. Ja odbáčam doľava a po hrubej vrstve snehu traverzujem cez ľadovec do sedla Indian Pass. Z neho klesám údolím na sever a už neviem, koľkokrát sa zaborím po pás. Je 4. júla a ľudí stretávam až pri odbočke do údolia Titcomb, ktoré mi odporučil Američan stretnutý v Huaraze. Dve jazerá obklopujú vysoké strmé skaly. Domáci pár mi hovorí, že pôjdu cez strmé zasnežené sedlo Bonney, za ktorým ich čaká ľadovec a Mt. Gannett. Majú mačky a lano.

Úsek 7

Posledných 32 km k Green River Lakes

32 kmsnehové pole nad jazeromcieľ: Green River Lakes

Posledný deň ma čaká 32 kilometrov ku Green River Lakes, kde je parkovisko s cestou do civilizácie. Začínam až o ôsmej. Po pár minútach ma prekvapuje strmé snehové pole siahajúce priamo do jazera. Sneh je trochu zmäknutý, a tak dupem a vytváram schody asi desať metrov nad hladinou. Neskôr brodím potok po kolená. V sedle, kadiaľ vedie jedna z alternatív CDT, nevidím ani jednu stopu. Po snehu idem ešte hodinu, potom ma víta tráva, lesy a lúky. Z Green River Lakes sa autom ide do Pinedale dlhšie ako hodinu. Tam je knižnica otvorená do ôsmej večer, obchody s potravinami aj outdoorový obchod a pár ulíc ďalej trávnaté priestranstvo, kde sa dá stanovať.

Sezóna

Najlepšia sezóna a podmienky

August až začiatok septembra (ideálne okno)

V tomto období je väčšina vysokých sediel bez súvislej snehovej pokrývky, snehové mosty nad potokmi sú stabilné a nočné teploty vo výškach ostávajú prijateľné.

Jún a júl (skorá sezóna, podmienky mojej cesty)

V júni a júli sa vo výškach nad 3 200 metrov drží obrovské množstvo snehu. Sedlá sú pokryté strmými snehovými poliami, žľaby si vyžadujú nesmeky alebo mačky a cepín, a zabáranie sa po pás do mokrého snehu výrazne spomaľuje postup.

Wind River High Route
Wind River High Route
Logistika

Povolenia, doprava a bezpečnosť

Povolenia

V pohorí Wind River Range (národné lesy Bridger-Teton a Shoshone) som na svojej ceste nepotreboval žiadne spoplatnené kvótové povolenie. Pri vstupe do divočiny na začiatku chodníka sa vyplní bezplatný registračný lístok.

Over pred cestou: trasa môže (podľa zvolených variantov) viesť aj cez územie Wind River Indian Reservation a pravidlá sa menia. Aktuálne podmienky si over u správcu lesa a v autorskom sprievodcovi trasy.

Doprava

Prístup z východu (Lander): Lander je príjemné horské mestečko so supermarketom Safeway a outdoorovými obchodmi. Na začiatok trasy (Sinks Canyon / Bruce Bridge) sa dopravíte autom alebo stopom.

Prístup zo západu (Pinedale): Pinedale slúži ako hlavná základňa na západnej strane. Na koniec trasy pri Green River Lakes (alebo Big Sandy) nepremáva verejná doprava; využíva sa stopovanie alebo odvoz od miestnych obyvateľov.

Bezpečnosť pred medveďmi

V pohorí Wind River žijú čierne medvede aj grizly.

Všetko jedlo, odpadky a voňavé hygienické potreby odkladaj minimálne 50 metrov od stanu. Odporúčam špeciálny vak Ursack (odolný voči zubom medveďa) alebo pevný kanister (bear canister) a sprej na medvede (bear spray) mať neustále po ruke na hrudnom alebo bedrovom páse.

Over pred cestou: povinnosť kanistra a presné pravidlá uchovávania jedla sa líšia podľa oblasti a času. Zisti ich u správcu lesa.
Výbava

Moja výbava na túre

UrsackVšetko jedlo sa mi do neho nezmestilo, zvyšok som schoval vedľa.
Nesmeky a cepínNa zasnežené sedlá, napríklad pod Knife Point a pri Indian Pass.
Trekingové palicePod sedlom Douglas som ich pred lezením rukami schoval.
StanStanoval som aj na jednom z mála miest bez snehu, kryté múrikom z kameňov.

Moja turistická výbava ↗

Fotky

Z trasy

Wind River High Route
Wind River High Route
Wind River High Route
Wind River High Route
Wind River High Route
Wind River High Route
Wind River High Route
Mapa a profil

Moja trasa na mape

Nahrávka z mojej cesty (154,7 km podľa Outdooractive). Mapu môžeš približovať, posúvať a prepnúť na iný podklad (topo, USGS, satelit, OpenStreetMap).

Výškový profil

200025003000350040000255075100125150kmm n. m.3 980 m

Najvyšší bod nahrávky: 3 980 m n. m. (výšky z GPS, približne). Podľa Outdooractive má trasa 154,7 km, 6 611 m stúpania a 6 355 m klesania.

Tipy

5 osobných tipov

1Ak nechceš bojovať so snehom, choď v augusteV júni a júli je v sedlách príliš veľa topiaceho sa snehu, čo robí zo strmých žľabov nebezpečné pasce a vyžaduje mačky a cepín. V auguste je trasa oveľa schodnejšia.
2Nespoliehaj sa na vyznačený chodníkViac ako polovicu trasy kráčaš po skale, suti a tráve. Maj v telefóne stiahnuté mapy z aplikácie FarOut, Mapy.cz a satelitné snímky na overenie schodnosti sediel.
3Prejdi na ultralight výbavuPrevýšenie a neustále stúpanie po balvanoch preveria kolená a ramená. Každé kilo dole sa počíta. Ultraľahký stan a vynechanie variča (cold soaking) ušetria obrovské množstvo energie.
4Jedlo odkladaj nekompromisne ďalej od stanuV rozľahlých údoliach Wind River sa pohybujú grizly. Ursack s jedlom priviaž k stromu alebo skale aspoň 50 metrov od miesta, kde spíš.
5Buď flexibilný a maj záložný plánAk ťa v sedle zastihne búrka alebo neprechodný snehový žľab, netlač na pílu. Trasa sa dá kedykoľvek napojiť na nižšie položené údolné chodníky Continental Divide Trailu (CDT).
Wind River High Route

Všetky túry