Výstup · Mexiko · Pico de Orizaba

Pico de Orizaba

Najvyššia hora Mexika a tretia najvyššia Severnej Ameriky. Dlhé stúpanie za tmy, ľadovec v mačkách a po piatich hodinách som stál pri kráteri.

18,8 kmpodľa Outdooractive
+2 401 mstúpania
2 dnis nocou pri chate
5 602 mnajvyšší bod záznamu
3 / 5výška a ľadovec v mačkách
Výstup po zľadovatenom svahu Orizaby pri východe slnka
Na hrane kráteru Pico de Orizaba
V skratke

Choď, ak

  • chceš vyjsť na najvyššiu horu Mexika, 5 636 metrov
  • ti nevadí ísť o tretej ráno a v mačkách po ľadovci so sklonom do 40°
  • vieš v labyrinte pred ľadovcom použiť navigáciu

Vynechaj, ak

  • sklon okolo 40 stupňov ti nie je príjemný
  • nemáš mačky alebo nechceš ísť v noci
  • potrebuješ lano a sprievodcu na každý krok

Najťažšie

  • nadmorská výška nad 5 000 metrov, kde sa ide iba pomaly
  • chodníky v labyrinte pred ľadovcom
  • dlhé stúpanie a vietor v noci
Trasa

Ako som išiel

Čo je presné a čo nie: čísla hore sú z môjho záznamu na Outdooractive. Dátum je podľa názvu záznamu (jún 2021).

Z Puebly na chatu Piedra Grande

autobus CAPU 7:00Piedra Grande 10,6 kmnecelé 3 h

Vstávam zavčasu a o siedmej som na autobusovej stanici CAPU v Pueble. Zisťujem, že ide aj priamy autobus do Tlachichuky, odkiaľ sa chodí na Orizabu zo severnej strany. Jeden mi ušiel pred pätnástimi minútami a ďalší ide až o hodinu. V Tlachichuke si požičiavam mačky za 300 pesos, obedujem, dokupujem vodu a idem mikrobusom do Puerto Nacional.

Viacerí domáci mi hovoria, že všetci idú cez Villa Miguel Hidalgo y Costilla, ale tým smerom chodia mikrobusy iba po San Miguel Zoapan. Puerto Nacional je od cesty pre štvorkolky a od turistickej trasy k chate Piedra Grande vzdialené len asi dva kilometre. Pri rozdvojke si skracujem cestu o pár stoviek metrov lesom. Lesný chodník je široký a schodný aj pre štvorkolky, ktoré majú inú cestu. Stúpam lesom a chvíľu mrholí. Orizaba sa na chvíľu rozhodla ukázať svoju krásu.

Táto 5 636 metrov vysoká hora je tretia najvyššia hora Severnej Ameriky, po Denali a Mount Logan. Ak ju zdolám, bude to tiež tretie najvyššie miesto, kam som kedy vyšiel, po Huayne Potosí v Bolívii (2009) a hore severne od Kančendžongy v Nepále (2012).

Po necelých troch hodinách a 10,6 kilometroch som na chate Piedra Grande. Je obrovská a zmestí sa do nej aj 50 ľudí. Spoznávam skupinu domácich so sprievodcom, štyroch klientov a kuchára, ktorý ostane dole strážiť veci. Čítal som, že pred rokmi sa tu zjavili domáci na motorkách a na koni a v neprítomnosti ľudí sa snažili niečo ukradnúť. Aj tak beriem všetko hore a dole nechávam iba jedlo a vodu navyše. Stan, spacák a karimatka majú spolu len dve kilá.

Pýtam sa domáceho, kedy mi odporúča ísť. Oni idú o druhej ráno, bežne sa začína medzi polnocou a druhou a výstup trvá osem hodín. Na Ixtu som z Refugia de los 100 vyšiel za 2:15, kým normálny čas sú štyri hodiny, takže na Orizabu by mi to malo trvať 5 až 6 hodín. Odporúča mi ísť okolo pol štvrtej až štvrtej, ale pokojne aj o tretej. Hore je pár trhlín, ale až úplne hore a sú celkom viditeľné. Či uvidím chodník, je pre vietor a milimetre nového snehu otázne. Povedal mi: „Je to iba rovno hore.“

Cez ľadovec ku kráteru

štart 3:00ľadovec po 3 hkráter po 5 h

Skupina vyráža o druhej ráno, s Marcom ideme o hodinu neskôr. Pred pár dňami bol na pár kopcoch, najvyššie vo výške 4 400 metrov. Pomaly a neustále kráčame hore. Iba v labyrinte, ako sa volá úsek pred ľadovcom, musíme použiť aj navigáciu, aby sme našli chodník. Chodníkov je tam neúrekom a isto tu už veľa ľudí zablúdilo.

Po troch hodinách sme pri ľadovci. Skupina pred nami práve začala stúpať a dvaja vodcovia majú každý jedného klienta na lane. My si dávame mačky a ideme sami. Predtým na seba obliekam všetko, čo mám, lebo viem, ako fúkalo na Ixte, a mačky si už dole dávať nebudem. Mám dvoje ponožky, merino spodky, krátke nohavice, tenké nepremokavé nohavice a dlhé nohavice. Hore tričko s krátkym rukávom, dlhé merino, plastové pončo, tenkú a páperovú bundu.

Začína svitať a odkladám čelovku. Sklon stúpania je spočiatku okolo 20 až 30 stupňov, neskôr aj v najstrmších miestach menej ako 40. Práve sklonu a podmienok som sa obával. Mačky držia dobre a nie je to také náročné, ako som čakal. Niektoré sedlá, ktoré som v zime freeridoval v Tatrách, boli isto strmšie, a viem, že pri sklone nad 40 stupňov by som sa necítil komfortne.

Skupinu pomaly obiehame a po piatich hodinách a pár minútach prichádzame hore ku kráteru. Na samotný vrchol chýba ešte pár metrov. Kráter je riadne veľká diera a všade okolo vidno zvlnené kopce, nevieme sa vynadívať. Oblečenie mám ideálne. Vo výške nad 5 000 metrov sa na ľadovci dá kráčať iba pomaly, a tak mi je akurát, ani teplo, ani zima. Pico de Orizaba je nádherný kopec, ktorý všetkým odporúčam.

O dvanástej sme dole na chate a skupina domácich ma berie do dediny, odkiaľ stopujem auto do Tlachichuky. Orizaba je jasne vidieť a aj z diaľky svieti ako magnet. Vraciam mačky a autobusom sa presúvam späť do Puebly. Sám nechápem, ako sa mi za šesť dní podarilo vyjsť na Tolucu, Ajusco, Iztaccíhuatl aj Orizabu. A do odletu do Denveru mám ešte šesť dní. Čo vymyslím?

Mapa

Moja trasa na mape

Záznam z Outdooractive: od Puerto Nacional lesom k chate Piedra Grande a odtiaľ cez labyrint a ľadovec ku kráteru.

Výškový profil

3 300 m3 800 m4 300 m4 800 m5 300 m0 km5 km10 km15 km5 602 m

Profil som prekreslil z grafu na Outdooractive, výšky sú približné (±30 m). Najvyšší bod 5 602 m, stúpanie 2 401 m.

Čísla z Outdooractive: 18,8 km, stúpanie 2 401 m, zostup 1 383 m, najnižší bod 3 218 m, najvyšší 5 602 m.
Sezóna

Najlepšia sezóna a podmienky

Moja skúsenosť

Bol som tam v júni 2021. Pri stúpaní lesom chvíľu mrholilo, potom sa Orizaba ukázala. Hore bolo podľa domáceho milimetre nového snehu a vietor, takže bolo otázne, či bude vidno chodník. Na ľadovci sa so mačkami išlo dobre a pri východe slnka sa vyjasnilo.

Ktorý mesiac je najlepší

V mojom denníku na to odpoveď nie je a nechcem ju hádať. Aktuálne podmienky a najlepšie okno si over u miestnych sprievodcov v Tlachichuke.

Logistika

Povolenia, doprava a bezpečnosť

Doprava

Z Puebly ide zo stanice CAPU priamy autobus do Tlachichuky, ktorá je východiskom na túru zo severnej strany. Ja som jeden o 15 minút zmeškal a ďalší išiel o hodinu. Z Tlachichuky idú mikrobusy do Puerto Nacional. Domáci mi radili cestu cez Villa Miguel Hidalgo y Costilla, ale tým smerom chodia mikrobusy iba po San Miguel Zoapan. Späť ma skupina domácich zobrala z chaty do dediny, odkiaľ som stopoval do Tlachichuky.

Ubytovanie a jedlo

Chata Piedra Grande je obrovská a zmestí sa do nej aj 50 ľudí. V Tlachichuke som dokúpil vodu. Dole pri chate som nechal len jedlo a vodu navyše, všetko ostatné som vzal so sebou.

Výbava

Mačky som si požičal v Tlachichuke za 300 pesos a vrátil som ich tam po zostupe.

Bezpečnosť

Hore je pár trhlín, ale až úplne hore a sú celkom viditeľné. Sklon stúpania je spočiatku okolo 20 až 30 stupňov, neskôr v najstrmších miestach menej ako 40. V labyrinte pred ľadovcom je veľa chodníkov, preto som tam použil navigáciu.

Tipy

4 osobné tipy

1Rátaj s odchodom po polnociDomáci s klientmi vyrážajú o druhej, bežne sa začína medzi polnocou a druhou. Ja som išiel o tretej a hore som bol za päť hodín.
2Do Puerto Nacional, nie cez HidalgoMikrobusy cez Villa Miguel Hidalgo idú iba po San Miguel Zoapan. Z Puerto Nacional je to k trase asi dva kilometre.
3Obleč si všetko pred ľadovcomNižšie som mačky dole už nedával a vyššie nad 5 000 metrov sa ide iba pomaly, tak som mal na sebe všetko a bolo akurát.
4Navigáciu si priprav na labyrintPred ľadovcom je veľa chodníkov a ľudia tam blúdia. Ja som tam musel vytiahnuť navigáciu.

Všetky túry