Výstup · Guatemala · Sopky pri jazere Atitlán

Tolimán a Atitlán

Dve sopky nad jazerom Atitlán. Tolimán som vyšiel poobede a Atitlán v noci s miestnymi, bez fotoaparátu.

20,6 kmpodľa Outdooractive
+2 508 mstúpania
2 dnipodľa denníka
3 512 mnajvyšší bod záznamu
3 / 5náročnosť
Trasa

Ako som išiel

O tejto túre: dve sopky nad jazerom Atitlán v Guatemale v máji 2021. Tolimán (3 158 m) som vyšiel poobede z dediny Santiago Atitlán, Atitlán (3 535 m) v noci s miestnou skupinou. Pred výstupmi ma varovali pred prepadmi, a tak som foťák aj stan nechal v Panajacheli. Text je z môjho denníka.

Príprava a cestovanie k jazeru Atitlán

O pol deviatej ráno už sedím v autobuse smerom k jazeru Atitlán. Chicken bus, ako prezývajú staré americké školské autobusy, ma berie na rozdvojku ciest. Kým čakám na autobus, skúšam stopovať. Po troch minútach ma berie jedna rodinka do mestečka Pana, ako domáci volajú Panajachel. Idem rovno ku Juliovi. Je to podarený pohodový týpek. Osem rokov žil v Indii a po svete manažoval niekoľko hostelov, ktoré boli na komunitnej báze a ľudia na ne prispievali dobrovoľnými príspevkami. Sekol s tým rok pred koronou. Už má iba dva alebo tri, jeden v indickej Goi (IG: goamazinghome). Po dvanástej sa budí aj jeho spolubývajúca Nicole z USA. Žije už 8 rokov v Guatemale. Túru na sopku Atitlán mi samému neodporúča. Jedine bez foťáka. Julio vraví, že on by ho zobral, lenže preňho sú veci len veci. A keď ma okradnú, hlavne, že budem O. K. Ľuďom neubližujú. Celé dediny však majú príjem najmä z turizmu a ten tu nie je už viac ako rok.

„Domáci v San Pedre, kde som žila, mi hovorili, že ak sa mi niečo stane, vezmú mačety a nájdu toho, kto mi niečo spravil. Uplatňuje sa tu trest Mayov – castigo mayo. Keď niekto obťažuje mladistvých alebo niekoho znásilní, ľudia ho nájdu a upália. Aj pred piatimi rokmi sa tak ešte stalo,“ hovorí mi Nicole.

Anička aj Kenneth hovoria (a aj na tripadvisore sa píše) o ozbrojených prepadoch pri výstupoch na sopku San Pedro. Atitlán je iba niekoľko kilometrov na východ. Váham, čo si zobrať. Veľká časť výbavy je pre mňa veľmi dôležitá a na ďalšie týždne by som nič také nezohnal. Od Nicole si ešte požičiavam lacnú penovú karimatku a v Juliovom dome nechávam stan aj foťák. Cítim sa zvláštne, keďže idem na jedno z najkrajších miest v krajine bez foťáka.

Výstup na sopku Tolimán a stretnutie v hmle

Okolo jednej nastupujem v prístave na loď do dedinky Santiago Atitlán. Na ulici si kupujem nakrájané mango a dokupujem vodu. Spolu si beriem tri litre. Potom podľa navigácie stúpam cez dedinu až k nenápadnej uličke, ktorú by som bez navigácie nenašiel. Ako aj pri predošlých sopkách, dole je dosť odpadkov. Tu o to viac, že chodník začína z dediny. Prechádzam okolo pár domov a začínam stúpať cez polia. Prevláda kukurica a káva. Postupne stúpam z výšky 1 560 metrov až k 3 158-metrovej sopke Toliman. Počas stúpania stretávam viac ako desať domácich, ktorí klesajú s drevom do dediny. Pár ľudí stále pracuje na poliach. Časom polia končia a začína les. Počas celého stúpania kráčam po širokom zreteľnom chodníku. Až tesne pod vrcholom počujem hlas ľudí. Keď počujem ženský hlas, viem, že to asi nikto nebezpečný nebude. Stretávam skupinu viac ako desiatich domácich s dvoma sprievodcami z Guatemala City a tiež jedným miestnym zo San Lucas Toliman.

Hore som za 2 hodiny a 40 minút a poslednú polhodinu stúpam v oblakoch. Z vrcholu nie je žiadny výhľad.

„Tvoja trasa bola nebezpečnejšia. My sme prišli zo San Lucasu. O jedenástej v noci sme vyrazili z Guatemala City a ráno sme vyšli do sedla. Tam sme postavili stany a trochu si oddýchli. Ešte ideme na vrchol a vrátime sa k stanom. Zajtra pôjdeme na sopku Atitlán,“ hovoria mi.

Po chvíli rozprávania sa pýtam, či sa k nim môžem pridať a spať na mieste, kde oni. Súhlasia. A tak s nimi idem aj na vrchol, kde slávnostne dávajú jednej babe ocenenie, že vyšla na všetkých 37 sopiek Guatemaly. Je ich síce viac, ale týchto 37 je oficiálne uznávaných turistickým zväzom.

„Atitlán, Fuego, Acatenango a Agua sa mi páčili najviac,“ hovorí mi. Ako neskôr od viacerých zisťujem, na sopku Agua sa chodí nielen so sprievodcom, ale aj s ozbrojeným policajtom. Inak je takmer isté, že človeka prepadnú.

Keď zisťujú, že predošlé dva dni som bol tiež na sopkách, jedna akčná baba sa ma pýta, či ju vezmem so sebou na cesty :).

Klesáme oveľa užším a divokejším chodníkom, akým som stúpal. Keď prichádzame do tábora, vidím ako si tu v pohode počas dňa nechali rozložených desať stanov. Ukladám si karimatku pod strom a rozprávam sa s domácimi. Keďže je zatiahnuté a vyzerá, že asi bude pršať, miestny sprievodca hovorí, že má miesto v stane. Som rád, že som ich stretol, lebo inak by som zmokol. Ktovie, ako by mi pomohol batoh a igelit :).

Nočný výstup na sopku Atitlán a modlitba na vrchole

Skupina vyráža o 1:50 v noci. Pôvodne mali ísť o trochu skôr. Chcel som ísť polhodinu po nich, ale vrchol mi nepripadá až tak ďaleko. Idem teda o hodinu neskôr. Beriem so sebou všetko okrem karimatky a trochu vody. Spočiatku idem pomocou navigácie, ale po chvíli je chodník celkom zreteľný – iba rovno strmo hore. Po hodine ich dobieham, chvíľu idem s nimi a po necelých dvoch hodinách som na vrchole sopky Atitlán (3 535 metrov). Polhodinu pred východom slnka oddychujem v spacáku rozloženom na batohu. Keď prichádzajú, pridávam sa k nim. Po zrážkach sú oblaky pod nami a až po možno viac ako hodine sa začína odkrývať jazero.

Výhľad na všetky strany je ako z rozprávky. Sopky sú všade vôkol. V diaľke vidno Tajumulco na severozápade, kúsok podo mnou Toliman, nad jazerom San Pedro a napravo Acatenango so stále čmudiacou sopkou Fuego. Nádhera! Domáci majú so sebou foťáky, gopro a ešte aj dron. Pár fotiek mi aj poslali. Vrchol si vychutnávame takmer dve hodiny. Na vrchole, rovnako ako predošlý deň, odriekajú modlitbu, ktorá sa stala tradíciou pri výstupoch Guatemalčanov.

Selfie na vrchole Atitlánu s dvoma ženami z výpravy nad oblakmi
Ja na svahu Atitlánu, za mnou sopka Tolimán v oblakoch
Panoráma zo svahu Atitlánu: sopka nad oblakmi a jazero

Na týchto sopkách ma viac než terén trápili prepady. Tolimán som vyšiel sám po širokom chodníku, na Atitlán som išiel s miestnymi, ktorí ma vzali do tábora aj na vrchol. Foťák som tentoraz nechal dole, no fotky z vrcholu mi poslali domáci.

Mapa

Moja trasa na mape

Záznam z Outdooractive: dve sopky Tolimán a Atitlán pri jazere Atitlán.

Výškový profil

1 500 m2 000 m2 500 m3 000 m3 500 m0 km5 km10 km15 km20 km3 512 m

Profil som prekreslil z grafu na Outdooractive, výšky sú približné (±30 m). Najvyšší bod 3 512 m, stúpanie 2 508 m.

Čísla z Outdooractive: 20,6 km, stúpanie 2 508 m, zostup 2 561 m, najnižší bod 1 574 m, najvyšší 3 512 m.