Túra · Peru · Cordillera Blanca

Cordillera Blanca Traverse

Dlhá trasa pod ľadovcami Cordillera Blanca v Peru: vysoké sedlá, sneh, brody a väčšinou žiadny značený chodník. Sprievodca a skúsenosti z mojej cesty.

340 kmmoja trasa
15 661 mstúpania
16–22 dnítypický čas (Cam Honan)
5 168 mnajvyšší bod (GPS)
5 / 5náročnosť
Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
V skratke

Choď, ak

  • ťa baví navigácia mimo značeného chodníka a vysoké sedlá
  • si dobre aklimatizovaný (ja som bol vo výške už približne mesiac)
  • zvládaš sneh, mráz a zásobovanie po dedinách bez plánu

Vynechaj, ak

  • chceš značený chodník (ten je len na klasickej Santa Cruz)
  • ideš skoro v sezóne bez skúseností so snehom a cepínom
  • nechceš riešiť povolenia, dopravu a stopovanie

Najťažšie

  • sneh v sedlách v skoršom termíne, napríklad žľab pod sedlom 5 050 m
  • hľadanie cesty cez trávové trsy, bažiny a sutiny bez chodníka
  • jedlo a voda: žalúdočné problémy ma trápili dlhé dni
Trasa

Ako som išiel

Moja trasa vs. Camova trasa: Cam Honan navrhol a v auguste 2014 prešiel verziu s približne 400 km a 23 sedlami. Ja som začal zo severu v údolí Santa Cruz (Camova trasa začína pri Alpamayo, cez to údolie som išiel v roku 2009), niekoľko sedlových úsekov som vynechal a skončil som pri ľadovci Pastoruri. Moja nahrávka má 340,5 km, pozri mapu nižšie. Východná slučka Chavín → Chavín je samostatný bonus na konci.

Úsek 1

Cashapampa a údolie Santa Cruz

štart 2 950 mArtesonraju 6 025 mTaullipampa

Ráno o ôsmej som v Chiquiáne a berie ma autobus do Huarazu. Čaká ma asi najdobrodružnejšia túra v živote, ktorú v tom čase prešlo len pár ľudí. Doteraz som chodil túry s chodníkom alebo so súradnicami iných. Teraz mám len zakreslenú trasu zostavenú podľa satelitných snímok, vrstevníc a zápiskov Cama z Austrálie. Na jeho stránke thehikinglife.com je dnes aj mapa jeho túry.

Chiquián (3 400 m), Huaraz (3 100 m), Caraz (2 250 m) a späť hore do Cashapampy (2 950 m): celý deň len mikrobusy a výhľady z okna. V Cashapampe som o pol šiestej a pri bráne národného parku nikto nie je, tak idem ďalej. Za necelé dve hodiny prejdem 4 km (756 m stúpania, 212 m klesania) a stanujem v kaňone.

Ráno vyrážam o 6:40 a stretávam desiatky ľudí v protismere. Kto ide opačne, má menej stúpania a ľahšie spoje späť do Huarazu. O jednej som na vyhliadke na ľadovce pri jazere Arhuaycocha, cez údolie stojí Artesonraju (6 025 m). Aj keď všetku vodu filtrujem, brucho sa ozýva, a tak o pol štvrtej stanujem pri Taullipampe s výhľadom na Tualiraju (5 830 m). Večer pri stane stretávam slovenský pár Lucia a Miki, ktorí mi dali čierne uhlie a teplú vodu.

Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
Úsek 2

Punta Unión, Colcabamba a Pico Mateo

Punta Yanayacu 4 840 mPico Mateo 5 150 m10 solov za obed

Po dvoch hodinách som v sedle Punta Unión a potom už len klesám lesom, okolo potoka a lúk plných kráv, koní a lám. O druhej opúšťam park, v obchode zisťujem, že na hlavnej ceste už nejde autobus, a tak idem cez Colcabambu. Tam ukecám jednu rodinu na obed: plný tanier ryže, hranolkov, vajíčko a avokádo za 10 solov (2,5 €).

Ráno o 6:40 nachádzam široký chodník po vrstevnici na západnej strane údolia. Tesne pod sedlom sa zužuje a vedie popri strmom zráze: malé pošmyknutie a si hlboko v údolí. Okolo jedenástej som v sedle Punta Yanayacu (4 840 m). Za ním ma čaká Chopicalqui (6 354 m) a výhľad na Huascarán.

Kľúčové miesto: úzky chodník nad zrázom tesne pred sedlom Punta Yanayacu. Pôjdeš pomaly.

Dole ma z cesty berie auto až pred tunel a serpentíny stúpajú zo 4 000 na 4 750 m (10 solov). Odtiaľ idem k Pico Mateo (5 150 m). Svah má maximálne 30°, stopy sú vydupané, beriem cepín a nesmeky. Sneh je roztopenejší, než by som chcel, ale na vrchole som po hodine a pol od parkoviska.

Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
Úsek 3

Chacas, údolie Honda, Akilpa a sedlo nad Ishincou

sedlo 5 050 mžľab 30–35°jediný les na trase

Ráno ma zobral kamión (Klement) a ďalšie kilometre k Chacasu a údoliu Honda väčšinou stopujem. Vo výške 3 800 m stúpam po starej ceste a vyberám širší chodník do iného sedla, než mám na mape. Obe vedú do údolia Honda. Dole je široký chodník pokrytý machom a zdá sa, že sem ľudia veľmi nechodia. Na konci údolia vedie cesta do výšky takmer 5 000 m k baniam, a podľa môjho denníka aj kvôli nelegálnej ťažbe je údolie málo navštevované.

Po hodine klesania sa chodník rozpadne na viacero malých, hľadám cestu po hrebienku a zvieracích chodníkoch popri skale. Vieš, čo je šmykľavejšie ako mokrý kameň? Mokrý kameň s kravským lajnom. Stan stavím tesne pred tmou a hneď zaspím. Ďalší deň klesám 13 km a posledné štyri ma berie tuk-tuk za 5 solov. Pri vstupe do údolia sa vodič aj cestujúci zapisujú na bráne spoločenstva údolia Honda.

Z odbočky do údolia Akilpa stúpam asi 10 km a 1 000 výškových metrov, väčšinou nádherným lesom. Aj Cam písal, že je to jediný les na celej trase. Posledný strmák idem za sneženia, stan stavím pri jazere pred šiestou.

Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse

V sedle vo výške 5 050 m je snehu viac. Zo sedla vedie priamo dole žľab so sklonom 30–35°. Dávam si nesmeky, do ruky cepín a idem veľmi pomaly, robím si stopy a zapichávam cepín. Sprievodca s mačkami by to prešiel ako prechádzku, mne to dalo zabrať. O desiatej som v sedle, na obed už pri chate Ishinca, kde sa skupiny šplhajú na okolité vrcholy celý týždeň.

Kľúčové miesto: snehový žľab zo sedla 5 050 m k chate Ishinca. Ja som ním išiel s nesmekmi a cepínom, v inom termíne môžu byť podmienky iné.
Úsek 4

Huaraz, údolie Cojup a sedlo Huapi

sedlo Huapi 5 080 m20 km, +1 501 mvynechané Shallap

V Huaraze mám pri couchsurferovi Holgerovi odpočinok, dokupujem lieky aj jedlo na päť dní. Mesto sa za 13 rokov zmenilo a nie je to miesto, kde by som túžil byť. Rozhodujem sa pokračovať v trase s vynechaním dvoch či troch sediel.

Ráno ma Holger berie do mesta, v agentúre riešim dopravu k bráne údolia Cojup (20 solov obojsmerne, 15 jedna cesta; mestský autobus č. 15 do dediny Unchus stojí 1,5 sola). Brána je zatvorená, tak preskakujem polmetrový kamenný múr. Celých 12 km je regulárna cesta, na konci je prázdny salaš, anténa a hrádza. Do sedla Huapi (5 080 m) traverzujem po skalách a zvieracích chodníkoch, počas prehánky sa na pol hodiny ukryjem pod veľký kameň. Dnes mi vychádza 20 km, 1 501 m stúpania a 662 m klesania. Stan stavám pri rieke okolo 4 700 m.

Ráno vidím sfarbené nebo a jazero Tullpacocha, potom klesám „rodinným“ údolím: kravy s teliatkami, ovce s jahniatkami, kone so žriebätkami a nakoniec somár s dvoma somárikmi. Cez dedinku Janco, kde sa domáci nechcú fotiť, sa dostávam do údolia Rajucolta.

Rozhodnutie: údolie Shallap som vynechal. Cam tam mal v auguste sneh pri klesaní zo sedla, kde nie je chodník, a ja som nechcel zbytočne riskovať.

Večer študujem ďalšie sedlo: údolie Rurec smeruje na juhozápad a obchádzka by bola veľmi dlhá. Buď ho zajtra prejdem, alebo sa vrátim do Huarazu.

Úsek 5

Rurec, Querococha a Chavín

sneženie a mrázNevado Shacsha 5 703 mChavín

V noci dvakrát otrepávam stan od centimetrovej vrstvy snehu a dvakrát zahrmí. O štvrtej ráno mrzne, balím topánky do igelitky, aby mi nezamrzli, a vyrážam v mokrých ponožkách. O hodinu klesnem tak nízko, že na mňa svieti slnko. V údolí Rurec sú masívne ľadovce a jazero Tarahua, pri ktorom nachádzam chodník aj opustený salaš, v ktorom sa podľa Cama schoval pred búrkou.

Potom ide dlhý úsek mimo chodníka: bažinaté údolie, mosty, hodina strmého stúpania hore svahom bez chodníka a hodina dole. Nakoniec 600 m do sedla nad jazerom Querococha, za mnou sa týči Nevado Shacsha (5 703 m). Vo vzduchu prvýkrát fúka vietor. Stan stavám tesne pred sedlom, vidím prvú vikuňu.

Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse

Ráno je kosa a vločky v noci mali v sebe kúsky ľadu. Pri jazere Querococha nachádzam chodník a ďalej idú so mnou tri psy. O deviatej som na ceste, po piatich minútach stopujem Enriqua, ktorý ma berie do Chavínu. V Chavíne dopĺňam zásoby na tri dni a zisťujem, že spoje do dedín Chicucanca a Jato sú neisté.

Úsek 6

Queshque, Puya Raimondii a ľadovec Pastoruri

Puya Raimondiidážď a pastiersky domčekPastoruri 4 850 m

Po východnej slučke (nižšie) sa vraciam autobusom k Querocoche a pokračujem posledným úsekom. Po treťom sedle klesám k jazeru Queshque a na svahu vidím stovky čiernych tyčí: Puya Raimondii, Kráľovná Ánd, najväčšia broméliová rastlina na svete. Kvitne len raz za život a potom vyschne. Veľa ich zhorelo, pár desiatok má viac ako päť metrov. Poteším sa, že som poslednú sekciu neobišiel.

Prichádza dážď a nachádzam opustený pastiersky domček, v ktorom sa podľa Cama schoval aj on. Neuveriteľné, že som sa ocitol na rovnakom mieste v rovnakej situácii. Ráno je jasno, ale jedlo mi ostáva len na raňajky, a tak idem rovno k ceste. Prechádzam bažinu, vysokú trávu a brodím rieku pod kolená. O desiatej som na ceste a ďalšie kráľovné Ánd nachádzam na protisvahu.

Do kopca k Pastoruri je ešte 15 km, ale po štvrť hodine ma zastavuje auto a berie ma na korbe. Z parkoviska (4 850 m) stúpam rovno k ľadovcu, ktorý klesá priamo do jazera, a som tam úplne sám. Tu moja trasa končí; do Huarazu ma zvezie rodina, s ktorou sa stretávam pri jazere.

Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
Bonus

Východná slučka Chavín → Chavín

38,7 km+1 840 m / −2 440 mTumarina, Maparaju Bajo

Keď už som v Chavíne, pozriem si Cordilleru Blancu aj z východnej strany. Táto slučka nie je v 340 km hlavnej nahrávky, má samostatný záznam na Outdooractive (38,7 km, 1 840 m stúpania a 2 440 m klesania). Stanujem len vo výške 4 000 m, ráno nie je námraza a väčšinu dňa idem mimo chodníka, podľa záchytných bodov a sediel.

Do prvého sedla Santa Rosa (4 780 m) je stúpanie priamočiare. Nad 4 580 m vidím ďalšie sedlo s kamenným mužom (4 870 m), traverzujem a ide to v pohode. Zo sedla vidím tyrkysové jazero Tumarina a Huantsan (6 395 m). Najťažší je úsek k jazeru Tumagarañon: hľadanie cesty bez kríkov, trávy a bažiny. Stan stavám pri jazere Maparaju Bajo.

Ráno päť hodín klesám cez prázdne pláne, ovčie chodníky a opustené salaše. V údolí je viac stromov ako vo všetkých údoliach západnej časti pohoria dokopy. Cez Yurayaco a Acoparu ma auto berie do San Marcosu a odtiaľ sa vraciam do Chavínu. O štvrtej nastupujem do autobusu späť k Querocoche, kde pokračuje hlavná trasa.

Cordillera Blanca Traverse
Sezóna

Najlepšia sezóna a podmienky

Suchá sezóna: jún až september

Podľa sprievodcu Cama Honana z The Hiking Life je máj až september v peruánskych Andách suchá sezóna a teploty sa počas roka menia len málo. Odporúča nezačínať pred začiatkom júna ani po konci septembra. Pre tretiu etapu jeho rozdelenia trasy varuje, že pred polovicou až koncom júna v priemernom snehovom roku narazíš na sneh a ľad. Sám ju prešiel od 21. augusta do 6. septembra 2014 a mal väčšinou pekné počasie.

Moja cesta: koniec mája a začiatok júna

Išiel som od 21. mája do 6. júna 2022, teda trochu skôr, než sa trasa podľa Cama obvykle chodí. Na sedle vo výške 5 050 m pri Ishince bolo veľa snehu a zostupoval som 30–35° žľabom s nesmekmi a cepínom. Pod údolím Rurec ma v noci prekvapilo sneženie s hromami, ráno mrzlo a topánky som musel baliť do igelitky. Takmer každý deň sa prehnala prehánka.

Cam píše, že skorí hikeri majú brať microspikes a cepín a že v septembri v priemernom snehovom roku to zrejme nebude treba. Môj záver (nie overený fakt): neskôr v sezóne, teda v auguste a septembri, býva v sedlách menej snehu a podmienky sú príjemnejšie.

Over pred cestou: sneh a počasie sa každý rok líšia. Pozri si aktuálne podmienky a správy od ľudí, ktorí tade prešli v danom roku.
Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
Logistika

Povolenia, doprava a bezpečnosť

Povolenia do národného parku Huascarán

Trasa vedie takmer celá v Národnom parku Huascarán. Podľa Camovho sprievodcu je na viacdňové túry v parku potrebné trekingové povolenie, ktoré sa vybavuje v kancelárii parku v Huaraze pred vyrazením. Povolenia a vstupy do parku sa platia a pravidlá aj ceny sa môžu meniť, preto si pre svoj rok overuj aktuálny stav. Presnú sumu som pre túto stránku nenašiel, preto ju neuvádzam.

Over pred cestou: aktuálne pravidlá, cenu a miesto vybavenia povolenia v kancelárii parku v Huaraze (správca: SERNANP). Ja som v Cashapampe prišiel večer a pri bráne parku nikto nebol, na to sa však nespoliehaj.

Doprava

Štart: z Huarazu do Carazu a odtiaľ mikrobusom do Cashapampy (ceny som nezapisoval). Po trase: väčšinou som stopoval a využíval mikrobusy; na hlavných cestách ide aspoň jedno až štyri autá za hodinu, v odľahlejších dedinách nikto nevie, kedy ide spoj. K bráne údolia Cojup ma zobrali za 20 solov obojsmerne (15 jedna cesta), do Unchusu ide mestský autobus č. 15 za 1,5 sola. Koniec: k ľadovcu Pastoruri chodia turisti mikrobusmi okolo obeda, mňa a ďalších zobralo auto na korbe a rodina ma zviezla do Huarazu. Ceny sú z roku 2022.

Zásobovanie a voda

Podľa Cama sú zásobovacie body Huallin, Chacas, Pitec pri Huaraze a Chavín de Huantar, najväčší výber má Huaraz. Ja som jedlo dopĺňal v Chacase, Huaraze, Chavíne a po malých obchodoch v dedinách. Vodu som filtroval, a aj tak som mal pri trase niekoľko dní žalúdočné problémy (možná príčina bola šunka s prekročeným dátumom spotreby).

Aklimatizácia a bezpečnosť

Cam trasu odporúča len skúseným dlhým turistom, ktorí sú dobre aklimatizovaní. Ja som bol v tej chvíli vo výške približne mesiac. Sedlá majú až 5 000 m, ľadovcové prostredie, počasie sa rýchlo mení a ak si sám, nemáš nikoho, kto by ti pomohol.

Výbava

Moja výbava na túre

Nesmeky a cepínNa Pico Mateo a v žľabe pod sedlom 5 050 m. Namiesto nesmekov by sa tam hodili mačky.
Topánky s Gore-TexomV noci zamrzli, ráno som ich balil do igelitky. Dostali ma cez sneh aj mokré údolia.
Filter na voduVodu som filtroval celú cestu, aj tak ma trápilo brucho. Pomohlo čierne uhlie.
Jedlo bez varičaEšus a varič som nechal v Huaraze. Jedlo som zalieval vodou v nádobe a ohrieval ju v spacáku.
GPS stopa v navigáciiChodník sa často stráca, trasu som preto kontroloval v navigácii.

Moja turistická výbava ↗

Fotky

Z trasy

Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
Cordillera Blanca Traverse
Mapa a profil

Moja trasa na mape

Nahrávka z mojej cesty (340,5 km podľa Outdooractive; východná slučka Chavín → Chavín v nej nie je). Mapu môžeš približovať, posúvať a prepnúť na iný podklad (topo, satelit, OpenStreetMap).

Výškový profil

25003000350040004500500055000 km50 km100 km150 km200 km250 km300 km5 168 m

Najvyšší bod nahrávky: 5168 m n. m. (výšky z GPS, približne; profil má miesta s výpadkom signálu). Podľa Outdooractive má trasa 340,5 km, 15 661 m stúpania a 13 572 m klesania.

Tipy

5 osobných tipov

1Choď v suchej sezóne a ber cepín, ak ideš skoroCam odporúča nezačínať pred júnom. Ja som šiel koncom mája a nesmeky s cepínom som potreboval na Pico Mateo aj v žľabe pri Ishince.
2Najprv sa aklimatizujSedlá sú vysoké a trasa je dlhá. Ja som bol vo výške už približne mesiac a išlo sa mi tam ľahšie.
3Plánuj jedlo podľa dní medzi zásobovacími bodmiV malých dedinách je výber obmedzený. Pozri si dátum spotreby a nechoď bez rezervy jedla na jeden extra deň.
4Maj trasu v navigáciiChodník sa často stráca. Cestu som viackrát musel hľadať sám cez trávové trsy, bažiny a suť.
5Maj plán B pre dopravu a počasieMikrobusy chodia nepravidelne. Ak v sedle sneží alebo je zlé počasie, môže byť lepšie vrátiť sa do Huarazu.

Všetky túry