GR20 na Korzike
GR20 sa považuje za najkrajšiu a najnáročnejšiu túru v Európe: približne 190 km a 13 000 m stúpania cez skalné hrebene a dva najvyššie vrchy Korziky. Môj príbeh z jedenástich júnových dní v roku 2020.
Choď, ak
- ti nevadí lezenie po skalách a reťaziach aj s batohom
- chceš z jedného miesta vidieť hory aj more na oboch pobrežiach
- zvládaš dni s viac ako 1 600 m stúpania
Vynechaj, ak
- nechceš si pomáhať rukami na strmých skalných úsekoch
- potrebuješ ľahké a rovnomerné dni v severnej časti trasy
- nechceš plánovať jedlo a vodu medzi chatami a dedinami
Najťažšie
- druhý deň: 13,7 km a 1 675 m stúpania s reťazami a strmými kamennými platňami
- Monte Cinto: dve hodiny lezenia po skalách naľahko
- Monte Rotondo: záver vyžaduje plné nasadenie rúk
Ako som išiel
Deň 1Z Calenzany do sedla s výhľadom na more
18. 6.štart Calenzana+1 000 m
Ráno o pol šiestej nám Camilla, u ktorej sme prespali, otvára bránu. Po plavbe trajektom prichádzame do dediny Calenzana, kde GR20 začína, a parkujeme pri potravinách. Vyrážame o pol piatej poobede.
Prvý deň ide s nami aj Peťa, pre ktorú je to prvá viacdňová túra. Počítame s tým, že sa neskôr rozdelíme a ona bude spoznávať ostrov autom. Prvý deň zdoláme 1 000 výškových metrov. Zo sedla je úžasný výhľad na hory aj more, a tak tu zostávame prespať. Pár desiatok metrov od chodníka nájdeme trávnaté miesto obohnané kameňmi, pozorujeme západ slnka a varíme v závetrí.
Deň 2Peťa ide dole, my pokračujeme
19. 6.13,7 km+1 675 m / −1 273 m
Svetlo nás budí už o šiestej, po hodine cvičenia a balenia vyrážame o 8:15. Chodník je technickejší a miestami si musíme pomáhať rukami. Po dvanástej prichádzame na chatu Refuge de l’Ortu di u Piobbu, varíme a nabrávame vodu. Tu sa lúčime s Peťou, ktorá klesá dole k autu. S Mišom a Eliškou si dávame za cieľ chatu Haut Asco.
O pol druhej pokračujeme. Chodník je čoraz krkolomnejší, pribúdajú reťaze a strmé kamenné platne. Päťsto metrov pred chatou Refuge de Carozzu si dávame nohy do potoka a za chatou pokračujeme popri horskom jazere. O pol ôsmej večer nájdeme medzi stromami trávnaté miesto na stan s výhľadom na hory a more pri zapadajúcom slnku.
Deň 3Na streche Korziky: Monte Cinto
20. 6.Monte Cinto 2 706 mHaut Asco 1 400 m
Pred siedmou začíname stúpať. Pri chate Haut Asco (1 400 m) dopĺňame vodu a jedlo. O desiatej začíname výstup. Po troch stovkách výškových metrov nabrávame v rieke 1,5 litra vody a po náročných skalnatých úsekoch s reťazami prichádzame do sedla.
V sedle nechávame batohy, palice aj varič a o tretej poobede vyrážame naľahko po bielej a červenej značke na vrchol. Po dvoch hodinách náročného lezenia po skalách stojíme na Monte Cinto (2 706 m), najvyššom vrchu Korziky. Z vrcholu vidno oceán na západnom aj východnom pobreží. O šiestej večer sme späť v sedle, kde z roztopeného snehu varíme kuracie mäso s ryžou. Potom klesáme nižšie, dopíjame vodu a pripravujeme sa na noc.
Deň 4Pohodový deň a chata Ciottulu di i Mori
21. 6.takmer 2 000 mprvý signál
Vstávame po šiestej a strmo klesáme k potoku. Pri ďalšom potoku sa kúpeme a chytáme prvý telefónny signál. Zisťujeme, že Peťa zišla v poriadku a že Mišo s Eliškou po výstupe na Monte Cinto klesajú za nami.
Stúpame po skalách k najvyššie položenej chate Refuge de Ciottulu di i Mori (tesne pod 2 000 m n. m.). Na terase sa stretávame s nemeckou mamou a dcérou, ktoré idú trasu Mare a Mare. Požičiavame im plyn na varenie a za odmenu nás ponúkajú ryžou, bagetou a syrom. Pokračujeme cez lúky s voľne sa pasúcimi kravami a koňmi k Bergeries de Vaccaghia a stúpame k chate Petra Piana.
Deň 5Sedlo Bocca alle Porte a chata Petra Piana
22. 6.Bocca alle Portechata Petra Piana
Strmo stúpame k sedlu Bocca alle Porte. Zo sedla sa otvára rozprávkový výhľad na dve obrovské ľadovcové jazerá pod skalným hrebeňom. Po niekoľkých hodinách po exponovanom hrebeni prichádzame o siedmej večer k chate Petra Piana. Rozkladáme stan a o deviatej zaliezame do spacákov.
Deň 6Monte Rotondo a noc na hrebeni
23. 6.Monte Rotondo 2 622 m+700 m na hrebeň
Ráno o 6:15 balíme stan, časť vecí nechávame na chate a po siedmej vyrážame naľahko na Monte Rotondo (2 622 m), druhý najvyšší vrch Korziky. Stúpame okolo obrovského zaľadneného jazera de Bettaniela. Záverečný úsek vyžaduje plné nasadenie rúk pri lezení po skalách.
Na vrchole stretávame francúzskych turistov so sprievodcom, ktorý sa diví, že navigujeme výhradne cez aplikáciu mapy.cz bez tlačenej mapy. Po návrate na chatu Petra Piana varíme obed a čakáme na Miša a Elišku. Spoločne volíme alternatívnu trávnatú trasu po hrebeni nad chatou L’Onda. Zdoláme 700 výškových metrov a stanujeme priamo na hrebeni, odkiaľ pozorujeme západ slnka nad morom a hviezdnu oblohu.
Deň 7Kúpanie v rieke, pizza vo Vizzavone a polovica trasy
24. 6.−1 000 mVizzavona
Po šiestej ráno klesáme o 1 000 výškových metrov a kúpeme sa v osviežujúcich prírodných bazénoch rieky. Klesáme do dediny Vizzavona, ktorá oddeľuje severnú a južnú časť GR20. V stánku pri stanici si dávame pizzu so šunkou a mozzarellou za 13 € a dve hodiny dobíjame elektroniku v tieni.
Južná časť je nižšia, zelenšia a kamenisto menej náročná. Kráčame lesom k opusteným domčekom pri Bergerie de Scarpaccghje, kde rozkladáme stany a rozprávame sa do tmy.

Deň 8Relais San Petru di Verde a Punta della Cappella
25. 6.Punta della Cappella 2 041 mbivak pod Mliečnou dráhou
Vyrážame pred siedmou ráno. Prechádzame okolo lyžiarskeho strediska a zastavujeme sa v Relais San Petru di Verde, kde varíme a oddychujeme v tieni. Pri chate Refuge di Prati nabrávame vodu a stúpame pod vrchol Punta della Cappella (2 041 m).
Batohy nechávame pod vrcholom a po veľkých balvanoch vybehneme k drevenému krížu, odkiaľ vidno zúžený koniec ostrova a more po oboch stranách. Bivakujeme kúsok pod vrcholom pod jasnou Mliečnou dráhou.
Deň 9Vyhliadkové hrebene a Bergerie de Bassetta
26. 6.skalný hrebeňsyr za 10 €
Ráno nás víta červeno-ružový východ slnka a kozy so zvoncami na krku. Kráčame po skalnom hrebeni. Na východnej strane sa prevaľuje hmla, zatiaľ čo na západnej hreje slnko.
Pri Bergeries de Bassetta kupujeme od domáceho bochník syra za 10 € a polovicu z neho zjeme priamo pod stromom. Pri Refuge de Matalza dokupujeme bagety a pri Bergerie de Croce pozorujeme stretnutie offroadákov. Stany staviame na mäkkej tráve pri potoku a o deviatej večer zaspávame.
Deň 10Village de Bavella a záver v Conci
27. 6.koniec v Conci190 km celkom
Vyrážame o 6:45 ráno. Klesáme strmým suťoviskom a neskôr sa opäť kúpeme v potoku. V turistickej dedine Village de Bavella si kupujeme pannini a palacinky s nutellou a banánom. Pri západe slnka obdivujeme strmé skaly sfarbené do červena.
Jedenásty deň končíme celú trasu GR20 v dedinke Conca. Celkovo sme prešli 190 kilometrov s 13 000 metrami stúpania a klesania. V Conci nás čaká Peťa s autom.
Po trekuBonifacio, Bastia a stopom do Francúzska
28. – 30. 6.BonifacioBastia → Toulon
S Peťou navštevujeme Bonifacio s výhľadom na Sardíniu, kúpeme sa na pláži Rondinara a nocujeme pri Porto-Vecchio. Potom sa presúvame do Bastie k couchsurferke Roxane.
Kamaráti sa vracajú autom na Slovensko a ja sa 30. júna večer plavím loďou z Bastie do Toulonu. Na lodi spoznávam dvoch 18-ročných Francúzov, Bena a Mata. Jeden z nich prešiel celé GR20 v plátenných teniskách. Ráno v Toulone stopujem s Benom cez Francúzsko smerom na Grenoble a Chambery, odkiaľ pokračujem za kamarátkou Evkou pred ďalšou túrou okolo Mont Blancu.
Moja trasa na mape
Nahrávka z mojej cesty (189,9 km podľa Outdooractive). Mapu môžeš približovať, posúvať a prepnúť na iný podklad (topo, satelit, OpenStreetMap).
Výškový profil
Nahrávka vznikla dodatočne, a preto pri vrchole Monte Cinto (2 706 m), na ktorom som stál, ukazuje nižšiu výšku (2 656 m). Podľa Outdooractive má trasa 189,9 km, 13 059 m stúpania a 13 064 m klesania.
Najlepšia sezóna a podmienky
Jún 2020 (moja cesta)
Vyrazili sme 18. júna 2020, krátko po otvorení hraníc 15. júna. Pôvodne som mal ísť do Južnej Ameriky, ale plán zmenila situácia okolo koronavírusu. V sedle pod Monte Cinto sme ešte varili z roztopeného snehu. Ideálne obdobie na GR20 som neskúmal, preto si ho over na stránkach regionálneho parku Korziky.
Povolenia, doprava a bezpečnosť
Doprava
Z Bratislavy sme šli autom a z Livorna trajektom do Calenzany, kde GR20 začína. Koniec je v dedinke Conca, kde nás čakala Peťa s autom. Domov som sa vracal inak: loďou z Bastie do Toulonu a potom stopom cez Francúzsko.
Zásobovanie a voda
Jedlo a vodu som dopĺňal pri chatách a v dedinách: Haut Asco, Vizzavona, Relais San Petru di Verde, Refuge de Matalza a Village de Bavella. Vodu som bral aj z potokov a v sedle z roztopeného snehu.
Spanie
Spali sme v stanoch: prvú noc v sedle niekoľko desiatok metrov od chodníka, inokedy na hrebeni, pri potoku alebo pri chate. Aktuálne pravidlá pre stanovanie a rezervácie chát si pred cestou over na stránkach regionálneho parku Korziky.










