Túra · Francúzsko · Korzika

GR20 na Korzike

GR20 sa považuje za najkrajšiu a najnáročnejšiu túru v Európe: približne 190 km a 13 000 m stúpania cez skalné hrebene a dva najvyššie vrchy Korziky. Môj príbeh z jedenástich júnových dní v roku 2020.

190 kmmoja trasa
13 060 mstúpania
11 dnímoja cesta
2 706 mMonte Cinto
4 / 5náročnosť
GR20 na Korzike
GR20 na Korzike
GR20 na Korzike
V skratke

Choď, ak

  • ti nevadí lezenie po skalách a reťaziach aj s batohom
  • chceš z jedného miesta vidieť hory aj more na oboch pobrežiach
  • zvládaš dni s viac ako 1 600 m stúpania

Vynechaj, ak

  • nechceš si pomáhať rukami na strmých skalných úsekoch
  • potrebuješ ľahké a rovnomerné dni v severnej časti trasy
  • nechceš plánovať jedlo a vodu medzi chatami a dedinami

Najťažšie

  • druhý deň: 13,7 km a 1 675 m stúpania s reťazami a strmými kamennými platňami
  • Monte Cinto: dve hodiny lezenia po skalách naľahko
  • Monte Rotondo: záver vyžaduje plné nasadenie rúk
Trasa

Ako som išiel

Moja trasa: prešli sme celú trasu GR20 z Calenzany do Conca za 11 dní a okrem hlavného chodníka aj s výstupmi naľahko na Monte Cinto a Monte Rotondo. Presný priebeh vidíš na mape nižšie (189,9 km).

Deň 1

Z Calenzany do sedla s výhľadom na more

18. 6.štart Calenzana+1 000 m

Ráno o pol šiestej nám Camilla, u ktorej sme prespali, otvára bránu. Po plavbe trajektom prichádzame do dediny Calenzana, kde GR20 začína, a parkujeme pri potravinách. Vyrážame o pol piatej poobede.

Prvý deň ide s nami aj Peťa, pre ktorú je to prvá viacdňová túra. Počítame s tým, že sa neskôr rozdelíme a ona bude spoznávať ostrov autom. Prvý deň zdoláme 1 000 výškových metrov. Zo sedla je úžasný výhľad na hory aj more, a tak tu zostávame prespať. Pár desiatok metrov od chodníka nájdeme trávnaté miesto obohnané kameňmi, pozorujeme západ slnka a varíme v závetrí.

GR20 na Korzike
GR20 na Korzike
Deň 2

Peťa ide dole, my pokračujeme

19. 6.13,7 km+1 675 m / −1 273 m

Svetlo nás budí už o šiestej, po hodine cvičenia a balenia vyrážame o 8:15. Chodník je technickejší a miestami si musíme pomáhať rukami. Po dvanástej prichádzame na chatu Refuge de l’Ortu di u Piobbu, varíme a nabrávame vodu. Tu sa lúčime s Peťou, ktorá klesá dole k autu. S Mišom a Eliškou si dávame za cieľ chatu Haut Asco.

O pol druhej pokračujeme. Chodník je čoraz krkolomnejší, pribúdajú reťaze a strmé kamenné platne. Päťsto metrov pred chatou Refuge de Carozzu si dávame nohy do potoka a za chatou pokračujeme popri horskom jazere. O pol ôsmej večer nájdeme medzi stromami trávnaté miesto na stan s výhľadom na hory a more pri zapadajúcom slnku.

Deň 3

Na streche Korziky: Monte Cinto

20. 6.Monte Cinto 2 706 mHaut Asco 1 400 m

Pred siedmou začíname stúpať. Pri chate Haut Asco (1 400 m) dopĺňame vodu a jedlo. O desiatej začíname výstup. Po troch stovkách výškových metrov nabrávame v rieke 1,5 litra vody a po náročných skalnatých úsekoch s reťazami prichádzame do sedla.

V sedle nechávame batohy, palice aj varič a o tretej poobede vyrážame naľahko po bielej a červenej značke na vrchol. Po dvoch hodinách náročného lezenia po skalách stojíme na Monte Cinto (2 706 m), najvyššom vrchu Korziky. Z vrcholu vidno oceán na západnom aj východnom pobreží. O šiestej večer sme späť v sedle, kde z roztopeného snehu varíme kuracie mäso s ryžou. Potom klesáme nižšie, dopíjame vodu a pripravujeme sa na noc.

Deň 4

Pohodový deň a chata Ciottulu di i Mori

21. 6.takmer 2 000 mprvý signál

Vstávame po šiestej a strmo klesáme k potoku. Pri ďalšom potoku sa kúpeme a chytáme prvý telefónny signál. Zisťujeme, že Peťa zišla v poriadku a že Mišo s Eliškou po výstupe na Monte Cinto klesajú za nami.

Stúpame po skalách k najvyššie položenej chate Refuge de Ciottulu di i Mori (tesne pod 2 000 m n. m.). Na terase sa stretávame s nemeckou mamou a dcérou, ktoré idú trasu Mare a Mare. Požičiavame im plyn na varenie a za odmenu nás ponúkajú ryžou, bagetou a syrom. Pokračujeme cez lúky s voľne sa pasúcimi kravami a koňmi k Bergeries de Vaccaghia a stúpame k chate Petra Piana.

Deň 5

Sedlo Bocca alle Porte a chata Petra Piana

22. 6.Bocca alle Portechata Petra Piana

Strmo stúpame k sedlu Bocca alle Porte. Zo sedla sa otvára rozprávkový výhľad na dve obrovské ľadovcové jazerá pod skalným hrebeňom. Po niekoľkých hodinách po exponovanom hrebeni prichádzame o siedmej večer k chate Petra Piana. Rozkladáme stan a o deviatej zaliezame do spacákov.

Deň 6

Monte Rotondo a noc na hrebeni

23. 6.Monte Rotondo 2 622 m+700 m na hrebeň

Ráno o 6:15 balíme stan, časť vecí nechávame na chate a po siedmej vyrážame naľahko na Monte Rotondo (2 622 m), druhý najvyšší vrch Korziky. Stúpame okolo obrovského zaľadneného jazera de Bettaniela. Záverečný úsek vyžaduje plné nasadenie rúk pri lezení po skalách.

Na vrchole stretávame francúzskych turistov so sprievodcom, ktorý sa diví, že navigujeme výhradne cez aplikáciu mapy.cz bez tlačenej mapy. Po návrate na chatu Petra Piana varíme obed a čakáme na Miša a Elišku. Spoločne volíme alternatívnu trávnatú trasu po hrebeni nad chatou L’Onda. Zdoláme 700 výškových metrov a stanujeme priamo na hrebeni, odkiaľ pozorujeme západ slnka nad morom a hviezdnu oblohu.

Deň 7

Kúpanie v rieke, pizza vo Vizzavone a polovica trasy

24. 6.−1 000 mVizzavona

Po šiestej ráno klesáme o 1 000 výškových metrov a kúpeme sa v osviežujúcich prírodných bazénoch rieky. Klesáme do dediny Vizzavona, ktorá oddeľuje severnú a južnú časť GR20. V stánku pri stanici si dávame pizzu so šunkou a mozzarellou za 13 € a dve hodiny dobíjame elektroniku v tieni.

Južná časť je nižšia, zelenšia a kamenisto menej náročná. Kráčame lesom k opusteným domčekom pri Bergerie de Scarpaccghje, kde rozkladáme stany a rozprávame sa do tmy.

GR20 na Korzike
GR20 na Korzike
Kúpanie v rieke na GR20
Deň 8

Relais San Petru di Verde a Punta della Cappella

25. 6.Punta della Cappella 2 041 mbivak pod Mliečnou dráhou

Vyrážame pred siedmou ráno. Prechádzame okolo lyžiarskeho strediska a zastavujeme sa v Relais San Petru di Verde, kde varíme a oddychujeme v tieni. Pri chate Refuge di Prati nabrávame vodu a stúpame pod vrchol Punta della Cappella (2 041 m).

Batohy nechávame pod vrcholom a po veľkých balvanoch vybehneme k drevenému krížu, odkiaľ vidno zúžený koniec ostrova a more po oboch stranách. Bivakujeme kúsok pod vrcholom pod jasnou Mliečnou dráhou.

Deň 9

Vyhliadkové hrebene a Bergerie de Bassetta

26. 6.skalný hrebeňsyr za 10 €

Ráno nás víta červeno-ružový východ slnka a kozy so zvoncami na krku. Kráčame po skalnom hrebeni. Na východnej strane sa prevaľuje hmla, zatiaľ čo na západnej hreje slnko.

Pri Bergeries de Bassetta kupujeme od domáceho bochník syra za 10 € a polovicu z neho zjeme priamo pod stromom. Pri Refuge de Matalza dokupujeme bagety a pri Bergerie de Croce pozorujeme stretnutie offroadákov. Stany staviame na mäkkej tráve pri potoku a o deviatej večer zaspávame.

Deň 10

Village de Bavella a záver v Conci

27. 6.koniec v Conci190 km celkom

Vyrážame o 6:45 ráno. Klesáme strmým suťoviskom a neskôr sa opäť kúpeme v potoku. V turistickej dedine Village de Bavella si kupujeme pannini a palacinky s nutellou a banánom. Pri západe slnka obdivujeme strmé skaly sfarbené do červena.

Jedenásty deň končíme celú trasu GR20 v dedinke Conca. Celkovo sme prešli 190 kilometrov s 13 000 metrami stúpania a klesania. V Conci nás čaká Peťa s autom.

Po treku

Bonifacio, Bastia a stopom do Francúzska

28. – 30. 6.BonifacioBastia → Toulon

S Peťou navštevujeme Bonifacio s výhľadom na Sardíniu, kúpeme sa na pláži Rondinara a nocujeme pri Porto-Vecchio. Potom sa presúvame do Bastie k couchsurferke Roxane.

Kamaráti sa vracajú autom na Slovensko a ja sa 30. júna večer plavím loďou z Bastie do Toulonu. Na lodi spoznávam dvoch 18-ročných Francúzov, Bena a Mata. Jeden z nich prešiel celé GR20 v plátenných teniskách. Ráno v Toulone stopujem s Benom cez Francúzsko smerom na Grenoble a Chambery, odkiaľ pokračujem za kamarátkou Evkou pred ďalšou túrou okolo Mont Blancu.

Mapa a profil

Moja trasa na mape

Nahrávka z mojej cesty (189,9 km podľa Outdooractive). Mapu môžeš približovať, posúvať a prepnúť na iný podklad (topo, satelit, OpenStreetMap).

Výškový profil

01000200030000 km40 km80 km120 km160 km

Nahrávka vznikla dodatočne, a preto pri vrchole Monte Cinto (2 706 m), na ktorom som stál, ukazuje nižšiu výšku (2 656 m). Podľa Outdooractive má trasa 189,9 km, 13 059 m stúpania a 13 064 m klesania.

Sezóna

Najlepšia sezóna a podmienky

Jún 2020 (moja cesta)

Vyrazili sme 18. júna 2020, krátko po otvorení hraníc 15. júna. Pôvodne som mal ísť do Južnej Ameriky, ale plán zmenila situácia okolo koronavírusu. V sedle pod Monte Cinto sme ešte varili z roztopeného snehu. Ideálne obdobie na GR20 som neskúmal, preto si ho over na stránkach regionálneho parku Korziky.

Logistika

Povolenia, doprava a bezpečnosť

Doprava

Z Bratislavy sme šli autom a z Livorna trajektom do Calenzany, kde GR20 začína. Koniec je v dedinke Conca, kde nás čakala Peťa s autom. Domov som sa vracal inak: loďou z Bastie do Toulonu a potom stopom cez Francúzsko.

Zásobovanie a voda

Jedlo a vodu som dopĺňal pri chatách a v dedinách: Haut Asco, Vizzavona, Relais San Petru di Verde, Refuge de Matalza a Village de Bavella. Vodu som bral aj z potokov a v sedle z roztopeného snehu.

Spanie

Spali sme v stanoch: prvú noc v sedle niekoľko desiatok metrov od chodníka, inokedy na hrebeni, pri potoku alebo pri chate. Aktuálne pravidlá pre stanovanie a rezervácie chát si pred cestou over na stránkach regionálneho parku Korziky.

Tipy

4 osobné tipy

1Batohy nechaj v sedle a na vrchol choď naľahkoNa Monte Cinto sme nechali batohy, palice aj varič v sedle a po dvoch hodinách lezenia sme boli hore. Podobne sme šli aj na Monte Rotondo.
2Počítaj s rukami a reťazami v severnej častiUž druhý deň pribúdajú reťaze a strmé kamenné platne. Južná časť za Vizzavonou je nižšia, zelenšia a kamenisto menej náročná.
3Vodu nabrávaj pri každej príležitostiNabrával som ju pri chatách a v potokoch, v sedle pod Cintom aj z roztopeného snehu. Pri potokoch sme sa kúpali, čo po dni na slnku výborne padne.
4Vo Vizzavone sa oplatí zastaviťJe to polovica trasy. V stánku pri stanici sme si dali pizzu za 13 € a v tieni sme dve hodiny dobíjali elektroniku.

Všetky túry