Mt. Digne 2 (Kubor)
Štyri dni z dediny Moromambuno na Digne 2 s miestnymi chlapmi z komunity. Chodník sa stratil, cestu sme čistili mačetami a skoro celý čas pršalo. O pohorí Kubor sa takmer nič nevie, preto je trasa na mape len približná.
Choď, ak
- ťa láka divoké pohorie, o ktorom nie sú v mapách ani sprievodcoch skoro žiadne informácie
- máš pri sebe miestnych, ktorí poznajú terén, a rešpektuješ, čo povedia
- zvládneš dni v mokrom pralese, v bahne a v hmle
Vynechaj, ak
- chceš značený alebo aspoň vychodený chodník
- nevieš zabezpečiť jedlo pre seba aj pre sprievodcov
- potrebuješ presný plán, kde sa bude spať
Najťažšie
- štyri hodiny strmého pochodu džungľou, z toho dve bez chodníka
- bivak vo výške okolo 3 500 m, nad hranicou lesa a na hrebeni bez krytia
- zostup druhý deň: 4 až 5 hodín mačetovania a ďalšia noc v lese
Ako som išiel
Úsek 1Večerný výstup k záhradnému domčeku
štart okolo 19:002 hodinyzáhradný domček
Do hôr sme nakoniec vyrazili až za tmy. Mike mi poobede povedal, že by bolo dobré ísť hneď, tak som súhlasil a dohliadol som, aby mali všetci teplé oblečenie aj jedlo. Pridal sa Joe, kamoš Neao, ktorý už na Digne bol, a Timothy: „Už v mladosti som chcel, aby sem chodili turisti.“
Cesta pre autá končí presne v našej komunite a odtiaľ stúpa chodník k záhradám domácich. Dve hodiny sme išli za splnu mesiaca, dvakrát sme sa dali vpravo, aj keď druhýkrát vľavo išiel chodník strmšie. V záhradnom domčeku chalani zapálili oheň a uvarili sladké zemiaky caucau. Ja som pred domčekom postavil stan.
Caucau so zelenou zeleninou je tu každodenné jedlo, väčšina chalanov zje jeden za deň. Mäso jedia len sporadicky, najmä na zásnubách a svadbe. Večer mal Timothy príhovor. Chcel prísľub, že na nich nezabudnem, že si budeme písať SMS aj z domu a že budem doma hovoriť o ich dedine a túre, aby k nim ľudia chodili.
Úsek 2Hrebeň Kulsumao a strmá džungľa bez chodníka
okolo 7:00hmla a dážďbivak okolo 3 500 m
Ráno sme vyrazili okolo siedmej už aj s Jackom a Neom. Dve hodiny sme stúpali na hrebeň pralesom po úzkom chodníku, kde sa mi palice zapichovali aj dvadsať centimetrov do machu a lístia. Chalani mi ukázali červené orchidey a tradičnú skrýš z listov vysokohorských paliem, z ktorej predkovia lovili rajku. Joe mi na mieste vyrobil luk a šíp a ukázal, ako to fungovalo. Cestou sme zbierali aj huby, ktoré rastú na pňoch. Mike sa necítil dobre a vrátil sa domov.

Na hrebeni sme išli cez územie dvoch posvätných jazier, ktoré zmizli a sú pod zemou. Podľa miestnych sa po ich uvidení musel človek doma ospravedlniť prírode a zabiť prasa, inak zomrel. Dve hodiny sme šli hrebeňom v hmle, potom polhodinu až hodinu dole k rieke Marel. Prechádzal som ju naboso, chalani na brehu opekali caucau a ja som si dal opečený caucau s avokádom.
Za riekou sme sa pri spadnutom prístrešku rozhodli pre ľavý chodník a odtiaľ sa išlo po miestach, kde už roky nikto nešiel. Štyri hodiny strmého pochodu džungľou, posledné dve s mačetami. Z popŕchania sme boli úplne mokrí. Na vrchole malého kopca sa mračná roztiahli a nad nami bol Digne 2, na západe slnko farbilo hory s Mt. Wilhelmom a potom sa rozsvietil mesiac. Timothy sa ospravedlňoval, že sme zobrali zlý chodník. Povedal som, že to nevadí.
Stan som postavil pri vysokohorskej palme, šiesti chalani si urobili oheň a chceli spať vedľa neho. Prekvapilo ma, že sme boli vo výške okolo 3 500 metrov, nad hranicou lesa, nekrytí na hrebeni. Timothy mi povedal, že na Digne nepôjdeme, lebo chalani nemajú dosť jedla. Odpovedal som, že pôjdeme, kam povedia oni.
Úsek 3Digne 2 a zostup cez džungľu, ktorou roky nikto nešiel
vrchol po 1,5 hzničená stanica4 – 5 h mačetovania
Ráno sme zišli kúsok do lesa medzi naším kopcom a stanicou Digne 2. Desaťmetrový úsek tesne pod vrcholom je skoro lezecký. Po hodine a pol sme boli hore. Stojí tam zničená vysielacia stanica, ktorú okolo roku 1990 postavili s pomocou helikoptér. Vláda zaplatila jednému kmeňu za pozemky, na ktoré si nárokovali ďalšie dva. Tie stanicu so solárnymi panelmi zničili a ukradli, čo sa dalo.
Výhľad na sever nie je až taký dobrý, ale vidno z neho hrebeň, ktorý sa ťahá na juhozápad k hlavnému vrcholu Digne. Prvýkrát v živote som dal niekomu nosiť časť svojich vecí: Samson mi niesol malý ruksak s jedlom a vodou, Neo stan a Timothy spacák.
Po dvoch hodinách neúspešného hľadania skratky mi traja chalani povedali, že už nemajú žiadne jedlo. „Nami sa netráp. My sa trápime o teba,“ povedal Peter, Mikeov mladší brat. Radšej by som išiel späť známou cestou, ale chalani po chvíli „našli“ chodník a ten viedol hrebeňom do dediny Yuri, štyri až päť hodín. Bolo dvanásť. Hovoril som im, že dedinu za svetla nenájdeme a že sa treba pripraviť na ďalšiu noc v lese.
Štyria sa striedali v 4 – 5 hodinovom mačetovaní cez džungľu, cez ktorú už roky nikto nešiel. Potom sme zišli do širokého koryta rieky a v období sucha sme dvadsať minút len skákali po kameňoch. Na kompase som hovoril smer juhovýchod a Timothy odpovedal, že to je dobre. Po pravej strane sme našli chodník, po zotmení sme za svetla čeloviek prešli potok a pri prvej rovine s ohniskom sme postavili tábor.
Úsek 4Späť do Kamtai (Moromambuno)
asi 7 hodínrieka MarelWauro pass
Ráno som uvidel novú tvár. Kobi (John) z dediny Gormaia nám v noci doniesol hrniec caucau a ulovil kuskusa, ktorého chalani zjedli. Asi hodinu sme strmo klesali k hlavnej rieke Marel, pri moste sa pár chalanov okúpalo. Potom sme každý na hranici síl, slimačím krokom, dve až tri hodiny stúpali na hrebeň a prešli cez Wauro pass. Po ďalších viac ako dvoch hodinách klesania sme cez dedinku Nerbarnil prišli do Kamtai (Moromambuno).
Mama ma privítala so slzami. Zhrbená ma stískala a rukami sa dotýkala mojich kolien a špinavých teniesok. Mike ma zavolal dovnútra a ponúkol misou ovocia: ananás, jahody, banány. Za domom sme urobili rodinnú fotku a mama mi dala cez hlavu bilum z kože kuskusa. Dve dievčatá mi dali malé pletené tašky s peniazmi. Odmietol som, ale povedali: „Toto je tvoja rodina.“
Po oddychovom dni som sa o piatej ráno balil a lúčil. Babka ma objímala a niekoľko minút plakala. Šofér PMV ma vzal zadarmo do mesta Kundiawa a tým sa táto túra skončila.
Moja trasa na mape
Čiara spája šesť približných bodov z Outdooractive, nie skutočnú nahrávku. Chyba môže byť až 20 km. Prepni si podkladovú mapu vpravo hore alebo mapu zväčši na celú obrazovku.
Najlepšia sezóna a podmienky
Moja skúsenosť
Rieky boli nízke, lebo to bolo obdobie sucha. Aj tak nám skoro celý čas popŕchalo, a ak nie, vlahu sme priťahovali cez machové stromy a porasty. Hrebeň bol v hmle a v oblakoch. Večer sa vyjasnilo, raz svietila dúha a v splne svietil mesiac.
Ktorý mesiac je najlepší
Presné okno neviem. Presnejšie ho zistíš od ľudí z dediny, ktorí tam chodia celý rok.
Doprava, sprievodcovia a bezpečnosť
Doprava
Cesta pre autá končí v dedine Kamtai (Moromambuno). Z mesta Kundiawa som späť išiel miestnym minibusom PMV, šofér ma zobral zadarmo.
Sprievodcovia a orientácia
O pohorí Kubor sa nevie skoro nič. V mapách je len názov a zakreslená je iba časť pohoria. Chodníky sa miestami strácajú, sprievodcovia vyberajú cestu podľa skúsenosti a čistia ju mačetami. Zober ich so sebou, sám by si cestu nenašiel. Kompas sa nám v riečisku hodil.
Jedlo a spolupráca s komunitou
Miestni jedia cez deň len málo, ak sa podarí, a normálne až večer, väčšinou sladké zemiaky caucau. Moja porcia ich neprisýtila a pre toľkých ľudí som nemal viac, tak zásoby pre sprievodcov rátaj vopred. O pozemky sa tu medzi kmeňmi vedú spory a stanicu na Digne 2 kvôli tomu zničili, preto sa na trase dohodni s komunitou vopred.
Moja výbava na túre
Časť výbavy s váhami 8 492 g
| Batoh | Bergans Trollhetta 75 l | 2 600 g |
|---|---|---|
| Stan | MSR Huba Huba 2 NX (s náhradnými dielmi) | 1 750 g |
| Spacák | malý páperový z Nepálu | 974 g |
| Karimatka | samonafukovacia Trimm | 940 g |
| Tenisky | Salomon Lighttrek | 724 g |
| Fotoaparát | Nikon D90 + 2 objektívy (50 mm a 17–70 mm) | 1 387 g |
| Čelovka | Petzl Tika | 83 g |
| Kompas | — | 34 g |


