Tour du Mont Blanc (TMB)
Okruh okolo Mont Blancu cez tri krajiny: 164 km a 11 500 m stúpania po alternatívnych chodníkoch, ktoré ostávajú čo najviac v horách, s ľadovcami takmer na každom kroku. Môj júlový prechod z roku 2020.
Choď, ak
- chceš vidieť ľadovce Mont Blancu zblízka a ideš aj alternatívami vyššie
- ti nevadí sneh v sedlách v júli
- vieš si naplánovať vodu na dlhšie suché úseky
Vynechaj, ak
- nechceš davy: cez víkend som za deň stretol možno aj 100 ľudí
- chceš ísť len po oficiálnom chodníku bez stúpaní navyše
- potrebuješ mať v sedle otvorenú chatu a obchod
Najťažšie
- druhý deň: 37 km a 3 029 m stúpania
- sneh nad 2 600 m pod Bivacco Gino Rainetto, kde som sa otočil
- úseky bez vody: za Col de Balme a pred Altitude 2000
Ako som išiel
Deň 1Štart v Les Houches a prvé stúpanie
3. 7.Les Houches+700 m
Doobeda s Evkou maľujeme s deťmi pozdravy pre učiteľky v škole a škôlke. Až o dvanástej, keď Evka ide s deťmi na rozlúčku do školy, ma vysádza na čerpacej stanici na diaľnici pred Chambery. Niekoľkými autami sa dostávam do mestečka Les Houches, pár kilometrov pred Chamonix. Je ideálnym miestom na začiatok okruhu Tour du Mont Blanc, skrátene TMB.
Sú štyri hodiny, je zamračené a hory sú schované v oblakoch. Pomaly stúpam 700 výškových metrov nad lyžiarske stredisko. Keď začne mrholiť, rozmýšľam, že šliapať bez výhľadov a ešte aj zmoknúť nemá veľký zmysel. Na rozdvojke klesá oficiálna trasa dole, alternatívna stúpa k výhľadom na ľadovec. Ešte som nič poriadne nevidel, a tak idem hore. V lesíku popri trati zubačky nájdem pomerne rovné miesto a už o siedmej som v spacáku.
Konečne si pozerám poriadne mapy. TMB má niekoľko alternatívnych chodníkov a snažím sa vybrať tie, ktoré ostávajú čo najviac v horách. Obzerám sa aj po krátkych výletoch alebo výstupoch mimo hlavného chodníka.
Deň 2Dlhý deň s ľadovcami a Mt. Blancom pri západe slnka
4. 7.37 km+3 029 m / −2 241 m
O šiestej som na nohách. Stále som v oblakoch, ktoré sú však vyššie a pomaly stúpajú. Začínam vidieť okolité hory a po chvíli aj ľadovec pod horou Aiguille de Bionnassay (4 052 m). Obloha sa postupne vyjasňuje a po sedle Col de Tricot (2 110 m) prechádzam dedinkou s ubytovňou Refuge de Miage (1 550 m). Po klesaní sa alternatívna cesta po pár hodinách spája s hlavnou trasou. Keby som išiel po oficiálnej trase, ušetril by som možno 1 000 výškových metrov, ale ľadovec by som nevidel, alebo len z diaľky. Určite to stálo za to.
Je víkend a ľudí ako maku, oveľa viac ako na Korzike: za deň stretnem možno aj 100 ľudí. Za dedinkou pri kostole Notre-Dame de la Gorge si varím obed. Pred chatou Refuge de Col de la Croix du Bonhomme volím alternatívnu trasu cez sedlo Col des Fours (2 660 m) a niekoľko desiatok metrov idem po snehu. Radšej vystúpam o 100 – 200 výškových metrov vyššie, ako by som mal klesať opäť dole do dediny.
Pri klesaní ma predbieha skupina vyše 10 bežcov s malými ruksačikmi. Bežia celý okruh, majú naplánované štyri dni, podporný tím a spia na chatách. Pri chate des Mottets sa vraciam na oficiálny chodník a rozhodnem sa potiahnuť až do sedla Col de la Seigne (2 500 m) na francúzsko-talianskej hranici. Vody bolo celý deň dosť, v batohu nosím menej ako pol litra a do sedla beriem z potoka liter a pol.
V sedle je kamenné závetrie, ktoré niekto pripravil na stanovanie. O pol deviatej mám rozložený stan, navarené a pozerám sa, ako posledné lúče dopadajú na ľadovcovú pokrývku na vrchole Mt. Blancu. Až o deň neskôr si pozerám štatistiky a čísla ma prekvapia: 37 km, 3 029 m stúpania a 2 241 m klesania. Dni sú dlhé, a tak som jednoducho kráčal.
Deň 3Neúspešný pokus o bivak a kúpanie v jazere
5. 7.Bivacco Gino RainettoCourmayeur
Keď slnko o šiestej vychádza spoza hôr, klesám popri chatách a ľadovcoch až k Rifugio Combal. Reštauráciu otvárajú až o desiatej, domáci by ma pustil na záchod, ale šéf si to neželá, a tak si hľadám miesto v prírode. Veci na krátku túru si môžem odložiť pod auto domáceho, ktoré dnes nikam nepôjde, a cez okienko mi neskôr dáva vodu do fľaše.
Najprv si pozerám jazierko Lago del Miage pri ľadovci z Mt. Blancu. Ten istý ľadovec som pozoroval pred viac ako desiatimi rokmi z lyžiarskeho strediska Courmayeur, kde som dva týždne robil snowboardového inštruktora pre anglické deti. Teraz chcem vystúpiť k Bivacco Gino Rainetto vo výške takmer 3 000 m. Dvaja chalani, ktorí zostupujú, mi hovoria, že sneh začína vo výške okolo 2 600 m a v teniskách by som ďalej nešiel.
Chodník je strmší a vedie úzkym žľabom. Od 2 600 m začína sneh. Chvíľu váham, ale pokračujem až do výšky 2 700 m. Ďalších 300 výškových metrov v týchto podmienkach a s touto výbavou by pri šmyknutí mohlo byť posledných, a tak sa vraciam. Dobre som urobil.
Po návrate k chate si balím veci a pokračujem po TMB cez stredisko Courmayeur. Výhľady na ľadovec sú ako z rozprávky. Keď vidím jazero s vodou na zasnežovanie, neváham a hádžem sa do vody. Je svieža, ale stojí to za to. Za deň stretávam množstvo ľudí na dennej túre, ale len 10 – 15 ľudí, ktorí idú celý okruh. Ročne ho vraj prejde 10 000 ľudí, teda ak je rok bez korony.
V Courmayeuri dokupujem zásoby, dávam si tortilly so šunkou a mozzarellou a presúvam sa kúsok nad mesto. Medzi šiestou a siedmou nachádzam pekné miesto na stan, aj keď svetla bude ešte pár hodín.
Deň 4Z talianskych ľadovcov do zamračeného Švajčiarska
6. 7.Grand Col de Ferrethranica so Švajčiarskom
Už pred ôsmou som hore pri Rifugio Giorgio Bertone. Raňajkujem a stretávam troch starších pánov, ktorých som stretol už deň predtým. Tentoraz pokračujem klasickým chodníkom až po švajčiarsku hranicu. Alternatívny chodník vedie o niekoľko sto výškových metrov vyššie, ale je dlhší. Talianska strana TMB naozaj stojí za to.
Prekvapuje ma, že posledná chata v Taliansku, Refuge Elena, je zatvorená. Na posledných 550 výškových metrov mám 2 deci vody, našťastie je trochu vody aj uprostred stúpania. Tesne pod sedlom je stádo vari dvadsiatich kozorožcov alpských. Oproti idú dvaja chalani na horských bicykloch. Výstup musí byť pre nich náročný, často ich vidím tlačiť, ale zjazd musí stáť za to. V sedle Grand Col de Ferret, na hranici so Švajčiarskom, odpočívam a obedujem. Sú dve hodiny.
Hneď za sedlom je obloha zatiahnutá a oblaky zahaľujú hory cez údolie. Hory ďalej sú nižšie a tuším, že ma na niekoľko hodín čaká menej zaujímavý úsek. Pri chate La Peule idem len okolo a nevšimnem si, že turistický chodník ide rovno dole, a tak chvíľu idem po štrkovej ceste. Prekvapí ma, že všetky tri autá majú rumunské značky a hore si priniesli aj príves na spanie. Žeby chatári a pastieri miestnych kráv boli Rumuni?
Deň 5Dva alternatívne traily okolo ľadovca späť do Francúzska
7. 7.Fenêtres d’Arpette 2 650 mAiguillettes des Posettes 2 201 m
Ráno zisťujem, že stačilo ísť o pár minút dlhšie a bol by som spal na krásnom rovnom mieste. Cez dedinu Champex-Lac len prechádzam a odbáčam na alternatívnu cestu do sedla Fenêtres d’Arpette (2 650 m). Z diaľky vyzerá, že tam bude veľa snehu. Aj teta v infocentre v La Fouly mi hovorila, že je tam veľa snehu a tento rok to ešte nikto neprešiel. Jej slová mi boli divné a skôr som si pomyslel, že teta asi veľmi nechodí do hôr.
V chate Relais d’Arpette pod sedlom hovoria, že tadiaľ každý deň prejde aspoň 5 – 10 ľudí a zastavia sa u nich, a tak idem ďalej. Až počas šliapania zisťujem, že sedlo nie je z údolia ani vidno, je schované za skalami. Počas celého stúpania idem iba jeden krátky mierne svahovitý úsek po snehu, inak pohoda.
Zo sedla a pri klesaní sú nádherné výhľady na ľadovec Trient. V sedle zisťujem, že nemusím ísť do dediny Trient, ale môžem ísť po chodníku, ktorý traverzuje až k francúzskej hranici. Pri chate Chalet du Glacier si varím, sušim spacák a oddychujem, potom opäť stúpam. Jeden z úsekov na ceste ku chate Les Grands je istený reťazami a dve hodiny nestretávam nikoho. Osem ľudí stretávam až na terase chaty v sedle Col de Balme, na francúzskej hranici.
Je pol šiestej, a tak pokračujem. Pri vode o pol hodinu neskôr si varím večeru, lebo viem, že ďalej voda nebude. Posledným stúpaním dňa sa dostávam na Aiguillettes des Posettes (2 201 m), vrchol s 360-stupňovým výhľadom. Priamo na vrchole je rovná trávnatá čistinka, kde stavám stan. Ráno by mi nenapadlo, že večer budem opäť vo Francúzsku s takým výhľadom na Mt. Blanc v diaľke pri západe slnka. Už som v stane, keď na horu príde jeden pár a rozloží sa pár desiatok metrov ďalej.
Deň 6Kúpanie v zamrznutom jazere s výhľadmi na Mt. Blanc
8. 7.Lac BlancLe Brévent 2 525 m
Východ slnka je rovnako krásny. Po hodinke či dvoch klesania prichádzam na asfaltovú cestu s drevenými piknikovými stolmi, pri jednom sedí skupina domácich. Pýtam sa, či sa v neďalekom kempe dá kúpiť bageta. Keď zistia, že ju nemám, čo pre Francúzov znie neuveriteľne, ponúknu ma zo svojich zásob, domácim banánovým koláčom aj bagetou s džemom. Polovicu bagety dostávam ako výslužku.
Po sedemstometrovom klesaní stúpam opäť, postupne cez 1 000 výškových metrov, na pohorie oddelené dolinou od ľadovcov a masívu Mt. Blancu. Miestami sú na skalkách kovové chyty na ruky a nohy. Normálny TMB ide dosť po vrstevnici, dá sa však ísť aj vyššie, a tak prichádzam k jazeru Lac Blanc. Na jednej strane má zamrznutú hladinu so snehom, na druhej sa pár odvážlivcov kúpe. Dlho som sa nekúpal, chvíľu váham, ale nakoniec idem. Osvieženie po minúte či dvoch v ľadovej vode stojí za to, najmä keď je krásne slnečno.
Ďalej stúpam k hornej stanici lanovky Index až do sedla Col de la Glière. Výhľad na čierne jazerá Lac Noir d’en Haut a okolité hory je úžasný. Oproti ide žena: „Pekný ruksak. Bol si na PCT?“ „Áno.“ „Kedy?“ „Minulý rok. A ty?“ „Aj ja. Aké je tvoje trail name?“ „Fly. A ty?“ „Locomotive.“ Ešte niekoľko minút sa rozprávame. Svoje PCT začala o pár týždňov neskôr. Teraz prechádzala talianske úseky Via Alpina, niektoré vynechala a pomaly sa približuje domov do Zürichu. Keby nebola korona, plánovala ísť s priateľom Appalachian Trail.
Ďalším traverzom sa dostávam k lanovke pri reštaurácii Altitude 2000, ktorá je už zatvorená. Posledné dve hodiny nebola nikde voda, len sneh. Na jednom mieste je pod snehom pomerne veľká mláka, na niekoľkokrát si nabieram vodu, filtrujem ju a varím večeru. Po hodinovej prestávke stúpam cez Col de Brévent až na vrchol Le Brévent (2 525 m) s vyhliadkovou terasou a panoramatickým výhľadom na Mt. Blanc.
Jeden chalan sa o kúsok nižšie snaží rozložiť stan, ale hovorí, že je tam tvrdá zem a bude spať bez stanu. Ja sa po chvíľke váhania rozkladám priamo na terase reštaurácie: som krytý pred vetrom a je to miesto s najkrajším výhľadom. Ráno, keď pôjde prvá lanovka, budem už dávno preč. Stan mám len ako ochranu proti prepichnutiu karimatky a nestavám ho. Posledné lúče dopadajú na Mt. Blanc tesne pred pol desiatou.
Deň 7Koniec okruhu v Les Houches
9. 7.Les Houches164 km celkom
Prvé fotky robím už o 5:41. Chalana o kúsok nižšie už niet, predpokladám, že mu bola v noci vo vetre veľká zima a presunul sa nižšie. Kráčam okolo dvoch stanov až k táboru pri chate de Bellachat a nezastavujem. Klesám až do Les Houches, do dediny, v ktorej som začal. V potravinách si dokupujem jedlo a vonku si dávam veľké raňajky. V batohu som mal už len poslednú porciu vločiek, jedlo som si rozvrhol prekvapivo dobre.
Celkovo som na túre okolo Mont Blancu prešiel 164 kilometrov a nastúpal 11 500 metrov hore a rovnaké množstvo dole. Oproti oficiálnemu chodníku som prešiel o 4 kilometre menej a nastúpal o 2 500 metrov viac.
Moja trasa na mape
Nahrávka z mojej cesty (163,7 km podľa Outdooractive). Mapu môžeš približovať, posúvať a prepnúť na iný podklad (topo, satelit, OpenStreetMap).
Výškový profil
Najvyšší bod nahrávky: 2 769 m n. m. (výšky z GPS, približne). Podľa Outdooractive má trasa 163,7 km, 11 468 m stúpania a 11 435 m klesania.
Najlepšia sezóna a podmienky
Júl 2020 (moja cesta)
Išiel som 3. – 9. júla 2020. V sedlách som narazil na sneh: nad 2 600 m pod Bivacco Gino Rainetto (otočil som sa), na Col des Fours a krátko pod Fenêtres d’Arpette. Cez víkend bolo na chodníkoch veľa ľudí.
Povolenia, doprava a bezpečnosť
Doprava
Okruh som začal aj skončil v Les Houches pár kilometrov pred Chamonix. Z diaľnice pred Chambery som sa tam dostal niekoľkými autami.
Zásobovanie a voda
Zásoby som dopĺňal v Courmayeuri a v Les Houches. Vodu som nabral pri potokoch, dvakrát však chýbala: posledné dve hodiny pred Altitude 2000 a za Col de Balme, kde som sa spoliehal na sneh a mláku pod ním.
Spanie
Stanoval som v lese nad Les Houches, v sedle Col de la Seigne, na vrchole Aiguillettes des Posettes a na terase Le Brévent. Pravidlá pre stanovanie sa líšia podľa krajiny, preto si ich pred cestou over.










