Acatenango a Fuego
Noc v kráteri Acatenanga a výhľad na výbuchy sopky Fuego. Dolu strmým a divokým chodníkom do Alotenanga.
Choď, ak
- chceš vidieť výbuchy Fuega z nocľahu v kráteri
- zvládneš stúpanie z 2 500 m na takmer 4 000 m s batohom
- ti nevadí spať vo výške okolo 3 976 m
Vynechaj, ak
- nechceš nosiť vlastnú vodu a stan
- nechceš riešiť pravidlá o vstupe a sprievodcovi
- potrebuješ istotu jasného počasia
Najťažšie
- stúpanie s ťažkým batohom plným vody
- nocľah vo veľkej výške
- strmý šmykľavý zostup do Alotenanga
Ako som išiel
Cesta z Antiguy do La Soledad a stúpanie na Acatenango
Rozprávame sa o túrach a Cesia mi hovorí, že na Acatenango a Fuego, ktoré je hneď za ním, vedie aj alternatívny chodník. „Existuje aj chodník z Alotenanga. Je dlhší a ide priamo k sopke Fuego. Aj tam vyberajú vstupné, ale môžeš ísť sám“.
To už som si písal aj s domácou agentúrou. Jedna možnosť je ísť za 350 quetzales (40 €) z Antiguy aj s dopravou, stanmi, jedlom a vstupným. Na mieste to vraj stojí 400 – 500. Na ďalší deň majú skupinu, ale žeby som sa pridal na mieste s vlastnou výbavou, to sa im nechce. A tak idem sám. Keď o tretej vychádzam z domu, len čo prídem na hlavnú ulicu, ide autobus do Chimi (Chimaltenango). Tam tiež iba čo vychádzam na ulicu, nachádzam autobus do La Soledad. Ako počujem z rozprávania, v pondelky chodí skôr ako zvyčajne, už o pol štvrtej. O hodinu neskôr vystupujem pred reštauráciou vo výške 2 500 metrov nad morom a začínam kráčať. Popri chodníku zdravím pár ľudí pri dome. Po pár minútach vyťahujem z batoha turistické paličky a zisťujem, že časť jednej palice som zabudol. Vtom ide jeden chalan dole. Domáci z vedľajšej dediny. Išiel ráno o šiestej a hovorí mi, že do tábora vo výške 3 600 metrov sú to tri hodiny a pri vstupe do parku nikto nie je.
…nik nebude naháňať. Aj tak radšej kráčam, čo to dá. Ani nie rýchlo, ale sústavne. So štyrmi litrami vody sa rýchlo ani veľmi nedá. Pri všetkých rozdvojkách si vyberám trasu smerom vpravo.
Nocľah v kráteri a sledovanie výbuchov Fuega
Postupne sa dostávam nad úroveň oblakov. Ostatné sopky v okolí sú však v oblakoch a vidno iba oblohu. S poslednými lúčmi svetla prichádzam po necelých troch hodinách úplne hore na vrchol sopky Acatenango (3 976 metrov). Už vidím len slabo, ale nechcem provokovať svetlom čelovky. Z obvodu krátera vidím aj pár svetiel čeloviek na úpätí sopky Fuego (3 763 metrov). Celkom hore neustále pofuňuje, a tak idem do vnútra krátera, kde bola v minulosti chata. To už si zapínam čelovku a vidím, že niekto tu má stan. Staviam svoj. Keďže má držať na paličkách, s jednou to nie je ideálne. Prehadzujem si cez seba páperovú bundu a idem sa opäť pozrieť hore. Je to iba pár metrov. Sopka Fuego každú chvíľu čmudí a občas vychrľuje aj lávu. Pár minút sledujem toto divadlo, až stretávam Marca. Chalana z Nemecka, ktorý je mojím susedom. Stúpať začal o druhej poobede a nikoho nestretol. Ani nevedel, že už je pri vstupe povinný sprievodca.
Požičiava mi jednu paličku, a tak môžem pohodlne spať. V kráteri 3 976 metrov vysokej sopky v noci nemrzlo.
Východ slnka, výstup k Fuegu a strmý zostup do Alotenanga
Už o piatej som opäť na hrebeni a pozerám sa na divadlo z vybuchujúceho Fuega. Každých pár minút vychrlí trochu lávy. Ako vychádza slnko, prichádzajú aj skupiny asi dvoch desiatok turistov. Výhľad na sopku Agua, ako aj na Atitlán, Toliman a v diaľke Tajumulco je úžasný. Hlavnú pozornosť má však Fuego. Predsa len dívať sa na aktívnu sopku je niečo špeciálne, nevídané.
Zatiaľ čo sa Marco vracia späť po rovnakom chodníku, ja sa idem pozrieť aj k Fuegu. Trasa medzi vrcholmi sopiek vedúca popri táboroch patrí medzi chodníky s najkrajšími výhľadmi, na akých som bol. Scenéria je ako z rozprávky. Zo sedla stúpam 250 výškových metrov na hrebeň, z ktorého z dostatočnej vzdialenosti pozorujem ďalšie výbuchy. Občas vidno, ako sopka vychrľuje aj desiatky kameňov zo svojich útrob. Je zaujímavé, že zatiaľ čo v noci sopka vychrľuje žeravé červené kamene, cez deň vidno iba sivé oblaky a sivý dym.
Sopku a okolie mám sám pre seba. Alternatívnym chodníkom začínam klesať. Veru, je to riadna šmykľavá strmina. Jemné kamienky či suchá hlina na zemi ma viackrát dostanú na zadok. Aj jednu paličku, ktorú mám už trochu ohnutú, lámem. Bola to iba otázka času. O jedenástej som už celkom dole na hlavnej ceste. Posledné tri kilometre vedie chodník popri farmách a jeden domáci ma zobral autom. Pár metrov od hlavnej cesty idem aj okolo stanu, kde sa zdá, že domáci vyberajú vstupné za vstup do parku. Ktovie, koľko ľudí ide tadiaľto. Druhýkrát by som si radšej vyšiel ešte raz na Acatenango než klesať týmto divokým, strmým chodníkom až do výšky 1 380 metrov do Alotenanga.
Moja trasa na mape
Záznam z Outdooractive: Acatenango a Fuego.
Výškový profil
Profil som prekreslil z grafu na Outdooractive, výšky sú približné (±30 m). Najvyšší bod 3 960 m, najnižší 1 383 m, stúpanie 1 825 m, klesanie 2 920 m.
Najlepšia sezóna a podmienky
November až apríl (suchá sezóna)
Podľa sprievodcu Bucketlistly je to obdobie s jasnejšou oblohou a väčšou šancou vidieť výbuchy Fuega. Údaj som neoveril sám, na túre som v tomto období nebol.
Máj (moja cesta)
Išiel som v máji 2021, teda na začiatku dažďovej sezóny (tá podľa rovnakého sprievodcu trvá od mája do októbra). Počas stúpania som sa dostal nad oblaky, no ostatné sopky v okolí boli v oblakoch. V kráteri Acatenanga v noci nemrzlo a ráno som mal Fuego aj sopku Agua nad morom oblakov.
Vstupné, doprava a bezpečnosť
Vstupné a sprievodca
Domáca agentúra v Antigue mi ponúkla balík za 350 quetzalov (asi 40 €) s dopravou, stanmi, jedlom a vstupným. Na mieste mal podobný balík stáť 400 až 500 quetzalov. Išiel som sám a pri vstupe do parku nikto nebol. Marco z Nemecka, ktorého som stretol v kráteri, o povinnom sprievodcovi pri vstupe nevedel.
Doprava
Z Antiguy som išiel autobusom do Chimaltenanga a odtiaľ do La Soledad. Autobus do Chimaltenanga aj odtiaľ do La Soledad som chytil hneď po príchode na ulicu, v pondelok chodí ten druhý už o pol štvrtej. Vystúpil som vo výške 2 500 metrov pred reštauráciou a odtiaľ začal stúpať.
Voda a nocľah
Niesol som štyri litre vody. Stan som postavil v kráteri Acatenanga, kde kedysi stála chata. Fuego bolo vidieť z kráteru aj v noci a občas vychrlilo lávu.
Fuego
Na Fuego som sa vybral ráno. Zo sedla som vystúpal asi 250 výškových metrov na hrebeň a výbuchy pozoroval z dostatočnej vzdialenosti. Podľa sprievodcu Bucketlistly nie je výstup priamo na Fuego oficiálne povolený a miestny sprievodca stojí asi 250 quetzalov. Aj toto si over aktuálne.





