Dientes de Navarino
Najjužnejší trek sveta: Zuby ostrova Navarino naproti Ushuaii. Na ostrov som sa dostal plachetnicou, okruh trvá tri dni a ľudí som počas neho takmer nestretol. Túra je z mojej knihy Na juhoamerickej vlne.
Choď, ak
- chceš divoký okruh na konci sveta s málo vychodeným chodníkom
- vieš sa orientovať podľa mapy a modrých značiek na kameňoch
- ťa láka cesta za plachetnicou z Ushuaie
Vynechaj, ak
- chceš dobre vyznačený a navštevovaný chodník
- sa bojíš vetra, snehu v sedlách a mokradí
- nechceš riešiť dopravu loďou cez kanál Beagle
Najťažšie
- orientácia, chodník je málo vychodený a dá sa ľahko zablúdiť
- štyri sedlá a silný studený vietor
- doprava na ostrov, loď alebo malé lietadlo
Ako som išiel
Z Punta Arenas do Puerta Williams
stop do UshuaiePoliaci a plachetnica5 h plavby
Ako som sa vracal do Punta Arenas ku Ceci, v autobuse som stretol Angličanov, ktorí hovorili o nádhernom okruhu Dientes de Navarino. V Torres som ostal kratšie, ako som predpokladal, a začal som rozmýšľať. V Punta Arenas som sa išiel opýtať na výletnú loď do Ushuaie, či nepotrebujú fotografa alebo nejakú pomoc na palube. Chovali sa veľmi slušne, hovoril som aj s manažérom v kancelárii, ale až do konca sezóny majú plno a prácu žiadnu. Ceci ma poobede odviezla na čerpaciu stanicu pri meste a začal som stopovať do Ushuaie s tým, že tam prídem, stopnem loď do Puerta Williams alebo na nejaký ostrov a bude krásne.
Ráno som sa pekne rozlúčil a poobede som dostopoval do Ushuaie. Zoznámil som sa s Raulom, po Laure v Montevideu len druhou osobou, ktorá má doma viac ako päť psov. Hotový zverinec. Radostné správy prišli podvečer. V prístave som našiel Poliakov, ktorí mi sľúbili odvoz do Puerta Williams. Robia komerčnú expedíciu na Antarktídu a musia urobiť povinnú zastávku na opečiatkovanie pasov v Čile, lebo turistická časť ľadového kontinentu patrí podľa medzinárodných dohôd Čile.

V priebehu voľného dňa som veľa nenaspal. Stretol som sa s Jeffom z Anglicka a Peetom z Holandska, s ktorými sme odovzdali kapitánovi pasy. Dozvedáme sa, že vietor je priaznivý nadránom a vyrážať budeme o tretej ráno. Lepší darček k narodeninám som si ani nemohol priať. Turistická plavba loďou stojí 130 dolárov jedným smerom, rovnako ako let malým lietadlom z Punta Arenas, ktorý bol vypredaný na najbližšie dva mesiace. Čakať v Yachtclube sa mi zdalo rozumnejšie ako ísť na pár hodín spať. To sa stalo osudným Peetovi, zaspal a ani budík ho nezobudil. Dve hodiny sme museli na neho čakať.
Vyrážame okolo piatej, slnko začína vychádzať. Sledujem asi prvý narodeninový východ slnka v živote. Vietor je priaznivý, ale slabý, plavba trvá päť hodín. Počas dvoch hodín čakania na colníkov otvárame vínko. Peet mal iba dva dni a rýchlo vyrazil do hôr. S Jeffom sme sa o chvíľku neskôr vybrali spoznávať doteraz veľmi málo prebádaný turistický okruh.

Prvý deň okruhu: dolinou k jazerám
53 km, 4 sedládolinastan medzi jazerami
Okruh Dientes de Navarino, teda Zuby ostrova Navarino, na druhej strane kanála Beagle nás očaroval divočinou, nespútanou krásou a chodníkmi, po ktorých prešlo do dnešného dňa veľmi málo ľudí, a nie je veľký problém zablúdiť. Čaká nás 53 kilometrov a štyri sedlá. Zapisujeme sa na policajnej stanici a volíme chodník cez dolinu. Na hrebeň, z ktorého sa neskôr schádza ku hornému jazeru, sa nám vôbec nechcelo. Tam sme sa ani nedostali. Po niekoľkých hodinách jemného stúpania staviame stany medzi spodným a horným jazerom. Zaspávam do dvadsiatich sekúnd. Deň dlhý, deň mojich dvadsiatich piatich narodenín.
Cez prvé sedlo k Laguna la Escondida
odchod o 11:00sneh v sedleLaguna la Escondida
Vstávame na juhoamerický spôsob, vyrážame až o jedenástej. Pri hornom jazere stretávame skupinu Švédov vo veku 45 až 50 rokov, rovnako ako je Jeff. Do sedla stúpame po pár centimetroch snehu a obchádzame zamrznuté jazero. S Jeffom som sa veľmi príjemne porozprával a po prvom sedle sa lúčime. O pár dní mal letenku a zvolil menej náročný chodník k Lagune Windhond, ktorý bez prechodu vedie po rovine.
Pomaly klesám a traverzujem. Občas sa na kameňoch objaví modrá značka. Je vidno, že chodník, ktorý bol sprístupnený iba pred niekoľkými rokmi, nie je vychodený. Drsná príroda mi pripomína sever Škandinávie, stromčeky veľmi malého vzrastu, najmä machy a lišajníky. O hodinu až dve stanujem pravdepodobne pri Lagune la Escondida. Oddychujem, dopĺňam vitamíny z krupicovej kaše s kakaom a z blízkeho kopčeka sa neviem vynadívať na juh ostrova a ďalšie ostrovčeky v blízkosti.

Prekračujem ďalšie sedlo. Nádherný pohľad do údolia plného jazierok, riečneho systému ovplyvneného životom bobra, strmé suťové svahy, ktorých kamene sú také jemné a podlhovasto zvetrané, že sa pri dotyku lámu. Pekného miesta na stanovanie niet, deň si predlžujem a značku strácam.
Posledný hrebeň a bobrie priehrady
A5 mapahrebeňstop do Puerta Williams
Ráno pozerám jedinú mapu celého ostrova s turistickými chodníkmi, ktorú som zohnal. Aj keď bola malá, formátu A5, zistil som, že ma čaká posledný prechod hrebeňa. Pozerám na hory a určujem miesto, v ktorom by malo byť prekročenie najľahšie. Ani som netušil, aké sú tu malé niekoľkometrové kopčeky, ktoré treba stále prekračovať. Hore dole, hore dole. Po vyše hodine nachádzam značku. Najvyššie položené miesta prechodu boli takmer rovné, pripomínali malú náhornú plošinu. Na hrebeni je prevýšenie minimálne.

Vybral som sa hľadať bod s výhľadom na celý kanál Beagle. Z pár minútového zámeru bola hneď hodina. Silný studený vietor fúkal od mora. Keď som videl svah, po ktorom mala viesť cesta dole, zvolil som druhú alternatívu a predieram sa lesom priamo dole, kde ani človeka nebolo. Nachádzam jazero, priam obrovskú priehradu, ktorú tu bobry budovali po desaťročia. Obrovské močiare, kde prúd malého potôčika bobor tak ovplyvnil, že ani kvapka neunikne. Rozloha sa stále zväčšuje. „Patrilo by sa aj jedného spozorovať,“ pomyslel som si. V momente som počul „čľup“. Vynoril sa a hneď sa aj schoval. Keď si všimol, že nič nerobím, už aj s hlavou nad hladinou začal plávať.
Po chvíľke som našiel lesnú cestičku, odkiaľ domáci zvážajú drevo. Na hlavnej ceste som po pár minútach stopol prvé auto s robotníkmi do Puerta Williams. Nádherný okruh. Po rozdelení s Jeffom nikde nikoho, krásna a neporušená príroda.
Caleta Eugenia a plavba späť
Puerta WilliamsCaleta Eugeniaplachetnica do Ushuaie
Po doplnení zásob prespávam necelé tri kilometre za mestom v opustenej chatke pri pláži. Ľudí tu žije tak málo, že keď som na mape videl usadlosť, ktorú som považoval za malú dedinku, niekedy tam bol iba jeden dom a aj to opustený. Vydal som sa na východný koniec ostrova, Caleta Eugenia. Po odšliapaní polovice cesty stopujem so šťastím lekára, ktorý išiel zobrať vzorky z ovce na zabíjačku. Na konci býva iba jeden muž, za ktorým išiel.
Počas prechádzky po okolí som stúpal na okolité kopčeky. Podľa mapy tu existuje chodníček do druhej dediny, ktorý však poznajú asi len domáci. Myšlienka výhľadu na Cape Horn ma poháňala vyššie a vyššie, postupne sa dostavovala únava. Nachádzal som sa sám v divokom lese, a tak som sa radšej vrátil. Začal fúkať silný vietor, pri prechádzke na cíp polostrova občas tak zafúkalo, že som sa radšej posadil. Naskytol sa mi výhľad na rozbúrený oceán a miesta, kadiaľ sa v minulosti plavili moreplavci. Počas fujavice som v hlave počul zvuky gramofónovej platne z minulosti. Vietor priniesol v noci búrku a až poobede som sa začal vracať do Puerta Williams. Počas dvadsiatich kilometrov som živej duše nestretol, všetky domčeky pri ceste boli úplne opustené a voľne pasúcich sa kráv a koní bolo neúrekom.
Ďalší deň o jedenástej pristávalo lietadlo s Holanďanmi, ktorých som stretol pri príchode do Puerta Williams v prístave. Boli si na týždeň odskočiť do Torres del Paine a mali naplánovanú plavbu do Ushuaie. Zobrali ma aj s ďalším Holanďanom, ktorý tiež hľadal loď. Peter a Paula sú na dôchodku a už dva a pol roka sa plavia. Z Holandska sa zastavili na Kanárskych ostrovoch, na Cape Verde, v Brazílii a už v apríli prišli do Ushuaie. Lyžovali sa a veľmi sa im tu zapáčilo. Teraz prišla na dovolenku ich dcéra s priateľom a išli im ukázať okolie. Týchto niekoľko dní na Isle Navarino bolo prenádherných.
Už pri stopovaní z Punta Arenas do Ushuaie sa mi zdalo, že čokoľvek som skúsil, vyšlo to nejakým zázrakom. Ako hovorí stará pravda, ak dáš možnosť, aby sa niečo stalo, a niečo pre to urobíš, je oveľa väčšia šanca, že sa to stane, ako keď si povieš, že to nejde.
Moja trasa na mape
Záznam z Outdooractive: okruh Dientes de Navarino od Puerta Williams cez štyri sedlá s návratom k cestám pri meste.
Výškový profil
Profil som prekreslil z grafu na Outdooractive, výšky sú približné (±30 m). Najvyšší bod 873 m, stúpanie 2 247 m.
Najlepšia sezóna a podmienky
Moja skúsenosť
Bol som tam v decembri 2008 (podľa názvu záznamu na Outdooractive). V sedle bolo pár centimetrov snehu a zamrznuté jazero, hore fúkal silný studený vietor od mora. Cez noc na východe ostrova bola búrka.
Ktorý mesiac je najlepší
V mojom denníku na to odpoveď nie je a nechcem ju hádať. Aktuálne podmienky si over u miestnych v Puerto Williams.
Povolenia, doprava a bezpečnosť
Doprava na ostrov
Turistická plavba loďou z Ushuaie stála 130 dolárov jedným smerom, rovnako ako let malým lietadlom z Punta Arenas, ktorý bol vypredaný na dva mesiace. Ja som sa dostal s Poliakmi na plachetnici, ktorí robia komerčnú expedíciu na Antarktídu a v Čile musia opečiatkovať pasy. Odovzdali sme kapitánovi pasy, vyrazili o piatej a plavba trvala päť hodín. Dve hodiny sme čakali na colníkov. Späť ma zobrali Holanďania, ktorí mali plánovanú plavbu do Ushuaie.
Povolenia
Pred okruhom sme sa zapísali na policajnej stanici v Puerto Williams.
Orientácia
Mal som jedinú mapu ostrova formátu A5. Na kameňoch sa občas objavuje modrá značka. Chodník bol sprístupnený iba pred pár rokmi, nie je vychodený a dá sa zablúdiť.
Zásobovanie a bezpečnosť
Zásoby som doplnil v meste. Po okruhu som nikoho nestretol. Chodník vedie pri jazerách a v údolí bobrích priehrad a mokradí, silný vietor fúka od mora.







