Trek · Kolumbia · Los Nevados a Nevado del Tolima

Los Nevados s Tolimou

Z Valle de Cocora cez Paramillo del Quindío k základnému táboru Tolimy a dolu pralesom do Juntas.

79,6 kmpodľa Outdooractive
+6 133 mstúpania
5 215 mnajvyšší bod záznamu
4 / 5náročnosť
Trasa

Ako som išiel

Čo je presné a čo nie: čísla hore sú z môjho záznamu na Outdooractive. Text nižšie je môj denník z výpravy.

Z Valle de Cocora na farmu Argentina

O šiestej vstávam a o hodinu neskôr beriem prvý z troch džípov, ktoré denne idú do údolia Cocora (4000 pesos jednosmerne). To je známe najvyššími palmami na svete. A veru, sú naozaj veľmi vysoké. Najvyššie dosahujú výšku až šesťdesiat metrov. Najskôr chcem ísť po chodníku rovno do hôr. Chodník však nejde popri rieke, ale rovno ju prekračuje. A tak sa vraciam kúsok, platím vstupné 5000 pesos a sledujem chodníky s peknými výhľadmi na vysoké palmy. Po pár kilometroch odbáčam na sever a na hrebeni chytám signál. Naposledy komunikujem so svetom. Klesám ku rieke a veľkým chodníkom cez divokú prírodu stúpam hore. Je to ako v pralese. Kráčam len v kraťasoch a tričku. Stále je zamračené, ale okrem pár kvapiek o šiestej ráno neprší. O jedenástej stretávam pár z Ruska, ktorý klesá do civilizácie. „Chceli sme ísť na Tolimu, ale dostali sme sa iba po Primaveru. Touto trasou sme išli aj hore. Bolo veľmi zlé počasie. Hore prší ešte viac. O chvíľu uvidíš. Keď pôjdeš hore, radšej prespi na farme Argentina. Tam si môžeš aj navariť a byť pri ohni. Hore na farme Buenos Aires nemôžeš,“ hovoria mi. Rovnako ako predošlé dni v nížine, aj tu okolo obeda začína mrholiť. Silnejší dážď začína okolo pol druhej, akurát keď prichádzam na miesto zvané finca Argentina. To už som mal na sebe polhodinu veľké pončo. Veru, bola to dobrá kúpa. Schovám aj batoh a potím sa oveľa menej ako v bunde.

Mach na dreve pri chodníku v Cocore

Výstup pod Paramillo del Quindio

Za ohradou vidím rozdvojku. Idem do kopca ako mi predošlý deň poradil Jaime. V blate sú vidno aj ich stopy. Neskôr opäť odbáčam a už si to overujem v navigácii. Veľmi milo ma prekvapuje zlepšovanie počasia. Už som myslel, že bude mrholiť a pršať celý deň. A namiesto toho časť oblakov stúpala, iná klesla a aj niečo vidím:). Čoraz viac sa mi páči pončo. Nie je v ňom také teplo ako v bunde a môžem mať pod ním schovaný aj fotoaparát. Po dlhých traverzoch mám výhľad na údolie s vrcholom Paramillo del Quindio. Len jeho vrchol je neustále v oblakoch. O desiatej som už na rovinke uprostred údolia. I keď sa mračná valia zo všetkých strán, myslím, že zdola vidím aj sedlo. A tak stúpam. Pred dvanástou som o 500 výškových metrov vyššie, vo výške 4650 metrov. Stúpanie po suti, kde základom bola nahrnutá hlina a malé kamienky, išlo relatívne dobre. Iba hrebeň bol stále v oblakoch a ja s ním. Z vrcholu vidím maximálne na 20 metrov. To už mám na sebe opäť dlhé nohavice i bundu. I keď som si na vrchole želal slnko a vyčasenie, začína snehovo-dažďová prehánka s jemným studeným vetrom. Pozerám na možnosti zostupu a jedna trasa vyzerá dobre. Teda vidím iba pár desiatok metrov pred seba, ale ide to dobre. Terén je rovnaký ako z druhej strany a občas vidím aj možné stopy chodníka. Dážď ma prestáva baviť, a tak hľadám vodu. Chodník i tak nie je vidno, a tak klesám krížom nadivoko smerom k malému jazierku. Nie je ani jedna hodina poobede, ale staviam stan. Viditeľnosť je nízka, ďalší večer mi stačí prísť k miestu, ktoré je 15 km alebo 5 hodín peši, aj to väčšinou dole kopcom. Veľa možností na predĺženie si trasy o pár hodín tu nie je. I tak všetko záleží od počasia. Načo iba šliapať bez výhľadu.

Frailejóny v hmle pod Paramillo del Quindío
Chodník medzi frailejónmi
Vysoký frailejón nad údolím
Frailejóny na svahu v hmle

Príchod na farmu Primavera

Počas dlhých hodín premýšľam, že by som v živote mohol aj celkovo spomaliť. Akoby stále som sa niekam ponáhľal a vždy je niečo, čo chcem urobiť. Verím, že by to pomohlo aj so zajakávaním. Ale ako vypnúť vrtuľu, to veru netuším. Počas výstupu a ani v stane som nemal žiadne problémy s dýchaním a s nadmorskou výškou. I tak sa väčšinu noci iba prevaľujem. Noc je polooblačná a mesiac pekne svieti. Aj ráno o šiestej je jasne vidno vrchol Paramillo del Quindio, cez ktorý sa v priebehu pár minút začínajú prevaľovať mraky. Vraciam sa na chodník a stúpam pár metrov späť do sedla. Bola by škoda nevidieť jazero na druhej strane. Škoda, že som nemal jasnú oblohu predošlý deň na vrchole. To by som možno videl aj Nevado de Santa Isabel (4965 metrov). Po Nevado del Ruiz (5321 metrov, aktuálne je pre vulkanickú aktivitu uzavretý) a Nevado Tolima (5215 metrov) je tretím štítom s ľadovcom. Klesám dole chodníkom, ktorý je na mapy.cz označený červenou a pôsobí ako hlavný. Len po rozdvojke sa po čase stráca. Som rád, že neprší a dokonca vychádza slnko. Idem s pomocou navigácie. Najčastejším návštevníkom chodníka sú asi kravy. Áno, pasú sa aj takto vysoko v národnom parku. Prostredie s tisíckami frailejones je úžasné. Som celkom rád aj za dobrodružnejší chodník. Z diaľky vidím, že druhý chodník, ktorý je dlhší, je pravdepodobne riadne široký. Tu sa občas predieram, raz po koleno zabáram nohu do blata, že dávam dole batoh a rukami odstraňujem časť blata a trávy, aby som ju vytiahol aj s teniskou. Je to ale krajšie a kratšie. Vrcholky hôr sú celý deň schované. Mrholiť začína až po dvanástej, tesne pred príchodom na chatu Primavera. Tu sa márne snažím chytiť signál, a tak domáca ani neviem kedy informovala agentúru a púšťa ma do izby. Do kuchyne, kde varí, návštevy nepúšťa. Čistím si tenisky i ponožky kompletne od blata a suším si stan. Ráno bola na ňom námraza. Vonku je už vidno iba čisté mlieko. Dobíjam si baterky a oddychujem. V každej izbe sú tri dvojposchodové postele. Domáca má rezerváciu pre sedem ľudí. Okrem mňa štyria ľudia z Nemecka, sprievodca a niekto s mulou. Už sa teším až príde a donesie mi veci zdola. Už ani neviem aké dobroty som si v tom zhone zabalil. Domáca mi dáva dve deky, ale vyťahujem spacák. Isto je teplejší. Keď sa dívam na tie fugy medzi drevenými latami…

Prechod potoka cez kamene
Stúpanie medzi frailejónmi

Presun do základného tábora Tolimy

Štyria dvadsaťroční chalani sa po ukončení strednej školy vydali na rok do sveta. V novembri išli kam sa dalo, teda do Kostariky. Nasledovalo Mexiko a potom Kolumbia. Jeden bol dokonca s rodičmi aj na túre na Paramillo del Quindio pred pár rokmi s rovnakou agentúrou. Večeriame a spoznávam aj sprievodcov Santiaga a Felipeho. Ďalší Felipe, s ktorým som mal možnosť ísť po výstupe na Tolimu smerom do dediny Murillo, vraj príde na ďalší deň. Tak som zvedavý. Ráno máme úžasný pohľad na Tolimu. Je úplne bez oblakov. Nádherné. Kým o pol deviatej vyrážame, už je opäť zatiahnuté. Šliapeme pár kilometrov po rovnakej trase ako som prišiel, až na jednom mieste odbáčame doprava, smerom do základného tábora. Rovnako idú aj dve ďalšie skupiny so sprievodcami, ktorí tiež spali na Primavere. Stúpa sa mi príjemne a už tesne po obede sme na mieste. Rozprávam sa s Felipem. Je horolezec. Predošlý rok strávil dva mesiace na mieste pri horúcich prameňoch pri Tolime, na ktorú sa snažil vyjsť všetkými technickými cestami. Je veľmi pohodový chalan. Najviac ma zaujalo, keď mi začal rozprávať, ako bol pred dvoma mesiacmi v Národnom parku Sierra Nevada de Santa Marta na 14 dňovej túre. Jeho kamarát minulý rok išiel získať kontakty a urobiť prieskum. Tento rok zorganizoval skupinu. Bolo ich 10 ľudí a s nimi išlo 14 Arhuacov. Podľa jeho slov sa všade dá ísť. Všetko je len otázka ceny. Tu cez jedného mama, ktorý išiel s nimi aj so ženou, platili 2 milióny pesos na osobu za vstup na ich pôdu a ďalšie 2 milióny každému nosičovi. Felipe mal na starosti stravovanie pre všetkých, pričom pre domácich musel mať špeciálny jedálniček. Poobede nám chalani vysvetľujú ako sa chodí po ľadovci, ako držať čakan, ako šliapať s rozostupom, keď sme na lane a podobne. To už je s nami aj druhý Felipe, s ktorým som sa stretol pred troma dňami. Zajtra bude mojím vodcom. Rád behá, a tak všetky potrebné veci mu vyniesli mule a on s mini bežeckým batohom vybehol z Cocory do základného tábora za sedem a pol hodiny. Blázon. Netušil som, že je tak namakaný. To už sa nám pri západe slnka v diaľke ukazuje Nevado Ruiz a celé okolie je ako v rozprávke.

Lagúna a frailejóny v páramo
Údolie pod Nevado del Tolima
Západ slnka nad oblakmi a frailejóny
Súmrak nad údolím

Výstup k horúcim prameňom Thermales del Cañón

Felipe po necelých dvoch hodinách ide behom späť do Cocory a domov do Salenta. Blázon:). Raz aj bežal z Cocory do Juntas za 11 hodín cez údolie a niekto vraj prešiel za 24 hodín z Cocory do Juntas cez Tolimu. Tenisky mi už celkom doslúžili a po dvoch dňoch si nechávam aj ďalej veľké vibrami. Tie som si zo Slovenska zobral práve pre výstupy na ľadovce. Nové tenisky už mám objednané a mali by mi prísť o týždeň do Cali. Chalani sa pomaly balia a posielam s nimi do civilizácie nielen tenisky, ale aj čakan a výbavu, ktorú mi požičala agentúra. Väčšinu vecí mám navlhnutých, a tak rozmýšľam, čo ďalej. Ako tak sa mi darí trochu vecí osušiť počas oddychu v spacáku. Veď je skoro ráno, vonku prší, a tak kam by som sa ponáhľal. Chalani pôjdu späť na farmu Primavera. Pôvodne sme s Felipem chceli ísť skratkou k horúcim prameňom. Je to polovičná vzdialenosť a ešte mám chuť vidieť niečo nové. Nevidím veľa, ale ide sa cez krásne paramo s tisíckami frailejones. Keď o pol druhej prichádzam k Thermales del Cañón, akurát začína opäť pršať. Statok s malým a obrovským prírodným bazénom a malou chajdou už mesiac spravuje mladý 15 ročný chalan. Práve čistí veľký bazén, do ktorého tečú tri obrovské trysky horúcej vody. Po chvíli si hneď pod jednu sadám a cítim sa ako v raji. Úžasné. Tadiaľto by mali viesť všetky túry. Vonku je možno 10-13 stupňov, ale horúca voda je liečivá. Kým predošlý deň som uvažoval, že možno by som to aj strihol cez celý park Los Nevados, dnes mám pocit, že asi pôjdem iba do Juntas. Počasie je naozaj nevyspytateľné. A okrem toho sa mi podarilo za deň pokaziť dve paličky. Jednu na vrchole a druhú, keď som sa šmýkal na bahnitom chodníku a vďaka paličke som nespadol. Jedna časť sa zasunula tak silno, že ani s kombinačkami pri horúcich prameňoch nejde von. Stan tak ani neskúšam stavat. Chalan mi po príchode, keď pršalo, ukázal miesto na stanovanie v oddelenej časti kuchyne. Postupne prichádzajú ďalšie dve skupiny, ktoré stanujú pri prameňoch. Keď večer opäť prší, som rád, že som pod strechou.

Večera pod plachtou v základnom tábore
Na ľadovci v hmle
Horúce pramene Thermales del Cañón
Kúpanie v horúcom prameni pri stane

Zostup cez prales do Juntas a odchod

Pršalo počas noci a aj ráno sú prehánky. Ešte na dve hodiny idem do horúcej vody. Ísť počas zrážok sa mi nechce. Rozprávam sa s dvoma Kolumbijčankami a ich sprievodcom. Všetci sú z Bogoty a idú bez somárov. Všetko si nesú. Tento deň plánujú ísť k farme a jazerám Vancouver a ďalší deň ukončiť túru v Palomare, ktorý je vo výške 2900 metrov. Tiež som nad tým uvažoval, ale nie je tam žiadna verejná doprava a je potrebné si zavolať drahý džíp. A tak o pol desiatej vyrážam. Za sedem a pol hodiny postupne stúpam 678 a klesám 2718 metrov. Prvé hodiny idem cez nádherné rozsiahle pláne s frailejones, neskôr klesám priam až do pralesa s niekoľko metrovými papraďami. Blata je toľko, že neraz sa mi len tak-tak nedostáva do vibramov. Raz mám aj problém vybrať nohu z blata. Normálne som sa zapotil. Niektoré farmy sú opustené a pri odbočke pri škole je vidno oveľa viac chodníkov po okolí, ako je na mape. O piatej prichádzam do Juntas. Akurát cestári vylepšujú cestu a sú po celej dedine. Na konci nachádzam džíp, ktorý práve odchádza do Ibague. Pochutnávam si na avokáde a píšem miestnym couchsurferom. Obaja sú preč a odpoveď dostávam len od chalana z Calarcy. Autobusy ešte idú. Cesta trvá dlhšie ako som čakal. Po pol jedenástej prichádzam ku Andersonovi. Mladý chalan, ktorý býva v novostavbe aj s teplou vodou. Len chvíľu sa rozprávame. Ráno ide do práce a asi je tiež unavený.

Blatistý chodník v pralese
Blatisté topánky po zostupe
Mapa

Moja trasa na mape

Záznam z Outdooractive: Los Nevados s Nevado del Tolima.

Výškový profil

1500 m2000 m2500 m3000 m3500 m4000 m4500 m5000 m5500 m0 km10 km20 km30 km40 km50 km60 km70 km5 215 m

Profil som prekreslil z grafu na Outdooractive, výšky sú približné (±30 m). Najvyšší bod 5 215 m, stúpanie 6 133 m.

Čísla z Outdooractive: 79,6 km, stúpanie 6 133 m, zostup 6 682 m, najnižší bod 1 840 m, najvyšší 5 215 m.